Priebeh pandémie ochorenia COVID-19

Priebeh pandémie ochorenia COVID-19 postihol krajiny Európskej únie od marca 2020, pričom nikto vtedy netušil, aký dopad bude mať toto ochorenie na životy ľudi, ekonomiku a spoločnosť. Keď na začiatku pandémie vypukol strach a obavy z prvých pozitívne testovaných ľudí, spoločnosť dostala strach a hrôzu z potenciálnej hrozby. Nikto vtedy netušil, že tých pár desiatok pozitívnych je zanedbateľné číslo v porovnaní s tým, čo prišlo v zimnom období na prelome rokov 2020/2021. Pri pohľade na vývoj počtu nových prípadov ochorenia COVID-19 môžeme pozorovať, že v krajinách V4 a Rakúsku (ako náš susediaci štát) je vývoj ochorenia podobný. Jedine vývoj v Českej republike je násobne väčší, čo ju zaradilo medzi najpostihnutejšie krajiny vo svete. Slovensko sa v prvom mesiaci roka 2021 pohybuje medzi zvyšními krajinami a Českou republikou.

## Error: It seems you should call rmarkdown::render() instead of knitr::knit2html() because stranka.Rmd appears to be an R Markdown v2 document.

Pri pohľade na ďalšie vybraté krajiny môžeme pozorovať, že situácia v ostatných vybraných krajinách EÚ je na začiatku roka 2021 podobná, aj keď predchádzajúci priebeh ochorenia bol rôznorody. Medzi najviac momentálne postihnuté krajiny patrili Veľká Británia (kvôli novej mutácie vírusu) a Spojené štáty americké. Aj vďaka rýchlejšiemu priebehu vakcinácie v týchto krajinách počet pozitívnych klesol.

Vakcinácia

Drvivá väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že jediným riešením porazenia ochorenia COVID-19 je vakcinácia populácie v každej krajine. Vákcinácia by mala prebiehať až do momentu nadobudnutia kolektívnej imunity, pričom jednotlivé štáty zvolili rozdielne prístupy ako v prípade samotnej vakcinácií, či poradia očkovania. V Európskej únii sa očkovať začalo koncom decembra 2020, pričom samotné očkovanie je obmedzené dostupnosťou vakcíny. Tá je distribuovaná Európskou úniou rovnomerne na základe populácie, preto vývoj očkovania v prvých týždňoch v krajinách V4 alebo v Rakúsku je rovnomerný ako je znázornené na nasledujúcom grafe.

Pri pohľade na ďalšie vybrané krajiny zistujeme, že situácia pre krajiny EÚ je totožná ako v prípade krajín V4. Jedinou výnimkou je Dánsko, ktoré zvolili inú očkovaciu stratégiu. Tá je založená na použitiu všetkých dostupných vakcín bez tvorby zásob na preočkovanie. V prípade Spojených štátov amerických je podiel zaočkovaných vyšší predovšetkým ako dôsledok skoršieho schválenia vakcíny. To isté platí aj v prípade Veľkej Británie, pričom tu však vakcináciu vykonávajú aj menej náročnou vakcínou, čo umožnuje jej širšiu distribúciu a dostupnosť.

Celková úmrtnosť v krajinách

V prípade celkovej úmrtnosti na Slovensku porovnávame vývoj úmrtnosti v rokoch 2015 až 2019 po jednotlivých týždnoch. V tomto období je úmrtnosť približné 1000 ľudí za týždeň. Priemer vypočítaní z tohto obdobia porovnávame s týždennou úmrtnosťou za rok 2020. Pre lepšie porovnanie prepočítavame celkovú úmrtnosť na úmrtnosť na 1 milión obyvateľstva. Šedé časti grafu predstavujú smerodajné odchylky (2) z vypočítaného priemeru za roky 2015 až 2019. V prípade, že sa úmrtnosť nachádza v hraniciach tejto šedej zóny v danom týždni, nevykazujeme príliš veľkú odchylku od normálneho stavu. Štatistiky úmrtnosti pochádzajú z národných štatistických úradov a ich aktualizácia je rôznorodá pre jednotlivé krajiny. V prípade Slovenska sa publikujú dáta o úmrnosti s oneskorením cca 3 mesiace. Ak sa pozrieme na priebeh týždennej úmrtnosti na Slovensku, tak vidíme štandardnú úmrnosť v prvej vlne pandémie (jarné mesiace) a zvýšenú úmrtnosť v prípade druhej vlne pandémie (jesenné a zimné mesiace).

Ak porovnáme týždennú úmrtnosť prepočítanú na 1 milión obyvateľstva s okolitými krajinami, tak situácia je veľmi podobná okrem Rakúska. Počas prvej vlny žiadna z vybratých krajín nedosahovala zvýšenú úmrtnosť v porovnaní s dlhodobejším priemerom. V prípade druhej vlny zažívalo najväčšiu úmrtnosť Poľsko (420 úmrtí na 1 milión obyvateľstva), pričom Česká republika a Maďarsko dosiahli podobné hodnoty (400). V Rakúsku bol miernejší priebeh úmrtnosti ako v okolitých krajinách, pričom počas zvyšku roka dosiahlo Rakúsko nižšiu úmrtnosť v porovnaní s dlhodobým priemerom.

Medzi ďalšie vybraté krajiny, kde je priebeh pandémie diametrálne odlišný, patria Talianko (IT), Veľká Británia (UK), Fínsko (FI) a Švédsko (SE). V prípade prvých dvoch krajín dosiahla týždenná úmrtnosť najvyššie hodnoty počas prvej vlny. V prípade druhej vlny dosahuje úmrtnosť zvýššenú mieru, ale už nie v takom veľkom rozsahu. Fínsko ako jedna z mála krajín nedosahuje výrazne zvýšennú úmrtnosť počas celého roka 2020. Na druhej strane Švédsko, zvolením inej stratégie k obmedzeniam, dosahovalo zvýšennú úmrtnosť počas prvej vlny a mierne zvýšennú aj na záver roka 2020.

Ekonomický dopad prvého lockdownu

Pandémia ochorenia COVID-19 bola v EÚ zaznamenaná začiatkom marca 2020. V tomto mesiaci začali takmer všetky krajiny EÚ prijímať obmedzenia na zmiernenie pandémie, čo malo za následok ekonomický pokles pre všetky sektory hospodárstva. Opatrenia jednotlivých krajín naprieč EÚ sa líšili, väčšina však dospela až do štádia tvrdého “zavretia” ekonomiky. Napriek snahe ochrániť ľudské životy však nie všetky opatrenia mali želaný efekt a jednotlivé krajiny trpeli ako ekonomicky, tak aj zvýšenou úmrtnosťou obyvateľstva. Počas letných mesiacoch (3.kvartál) sa jednotlivé ekonomiky snažili obnoviť výrobu aj pri určitých obmedzeniach. Nastalo citeľné oživenie hospodárstiev, ktoré však nemalo zásadný vplyv na zvýšenú úmrtnosť na ochorenie COVID-19. Na nasledujúcom grafe je znázornený vývoj kvartálneho HDP jednotlivých krajín EÚ v závislosti od celkového počtu mŕtvych na COVID-19. Grafy potvrdzujú primeraný pokles slovensého HDP s nízkou miery úmrtnosti. V prípade Švédska a jeho miernejších opatrení môžeme pozorovať vysokú úmrtnosť, ktorá je spojená aj s poklesom ekonomiky.

Úmrtnosť na COVID-19

V tejto časti reportu sa nachádzajú údaje o zomretých na ochorenie COVID-19, ktoré reportujú jednotlivé národné inštitúcie. Všetky údaje pochádzajú zo stránky https://covid.ourworldindata.org. Následne bola vytvorená tabuľka, v ktorej uvádzame alternatívny počet zomretých na Slovensku v prípade vývoja pandémie ako v iných krajinách. Posledná aktualizácia dát je:

## [1] "Aktualizácia ku dňu: 2022-03-05"

V prvom stĺpci tabuľky sa nachádza názov krajiny, ďalej nasleduje kumulatívny celkový počet mŕtvych a populácia krajiny v miliónoch. Štvrtý stĺpec obsahuje výpočet počtu mŕtvych na COVID-19 na 1 milión obyvateľstva. Stĺpec “iný podiel mŕtvych/1mil” znázorňuje alternatívny počet mŕtvych na ochorenie COVID-19 na Slovensku v prípade, že sa aplikoval podiel mŕtvych na 1 mil. obyvateľstva danej krajiny. Predposledný stĺpec (rozdiel) znázorňuje rozdiel medzi aktuálnym počtom mŕtvych na Slovensku a alternatívnym počtom. Stĺpec podiel znázorňuje násobok medzi skutočným počtom mŕtvych na Slovensku a alternatívnym výpočtom. Príklad: V prípade uvedeného čísla 7000 v stĺpci “Iný podiel mŕtvych/1mil.” výpočet indikuje, že na Slovensku by malo byť 7000 mŕtvych na ochorenie COVID-19. Ak sa nachádza v stĺpci “Podiel” hodnota 0.2, tak Slovensko má v alternatívnej situácii o 20% viac úmrtí ako v skutočnosti.

Krajina Mŕtvych celkovo Populácia (mil.) Mŕtvych na 1 mil. obyv. Iný podiel mŕtvych/1 mil. Rozdiel Podiel
Slovakia 18 663 5.45 3 424.9 NA NA NA
Czechia 38 892 10.72 3 626.4 19 761 1 098 0.1
Hungary 44 286 9.63 4 596.8 25 049 6 386 0.3
Poland 112 535 37.80 2 977.4 16 224 -2 439 -0.1
Austria 14 986 9.04 1 657.2 9 030 -9 633 -0.5
Belgium 30 259 11.63 2 601.3 14 175 -4 488 -0.2
Denmark 4 830 5.81 830.9 4 528 -14 135 -0.8
France 139 312 67.42 2 066.3 11 260 -7 403 -0.4
Germany 124 107 83.90 1 479.2 8 061 -10 602 -0.6
Italy 155 782 60.37 2 580.6 14 062 -4 601 -0.2
Spain 100 413 46.75 2 148.1 11 706 -6 957 -0.4
Sweden 17 512 10.16 1 723.6 9 392 -9 271 -0.5
United Kingdom 162 152 68.21 2 377.3 12 955 -5 708 -0.3
Ukraine 112 459 43.47 2 587.2 14 099 -4 564 -0.2
Belarus 6 550 9.44 693.6 3 780 -14 883 -0.8
South Korea 8 957 51.31 174.6 951 -17 712 -0.9
Russia 348 467 145.91 2 388.2 13 014 -5 649 -0.3
United States 958 437 332.92 2 878.9 15 688 -2 975 -0.2