VPLYV ZMIEN CIEN NA SPOTREBITEĽSKÉ ROZHODOVANIE PRI VÝBERE SUBSTITUČNÝCH TOVAROV

NA PRÍKLADE NEALKOHOLICKÉ SLADENÉ NÁPOJE

Motivácia

Spotrebiteľské rozhodovanie a jeho citlivosť na cenové zmeny patria medzi ústredné témy mikroekonómie. Výbornou príležitosťou na ich skúmanie je daň zo sladených nealkoholických nápojov, ktorá je na Slovensku účinná od 1. 1. 2025. Daň zdražila celý segment sladených nápojov naraz, a preto otvára otázku, či spotrebitelia obmedzia nákup, začnú hľadať zľavy, alebo prejdú k substitučným tovarom, napríklad k nesladeným nápojom a vode.

V zahraničí sú účinky takýchto daní pomerne dobre preskúmané (Cawley et al. 2019), na Slovensku však ide o nový jav. Téma je preto aktuálna z ekonomického aj zo spoločenského hľadiska.

Kontext témy

Zdravotné dane vo svete

Sladené nápoje sú významným zdrojom pridaného cukru v strave a ich nadmerná spotreba sa spája s obezitou a cukrovkou 2. typu (Popkin a Hawkes 2016). Konzumácia tak vytvára negatívne externality (vyššie výdavky zdravotníctva), ktoré ekonomická teória považuje za zlyhanie trhu a dôvod na zásah štátu. Zavedenie dane preto odporúčajú napríklad:

• Svetová zdravotnícka organizácia (WHO),
• Medzinárodný menový fond,
• OECD (OECD 2024),
• Európska komisia, ktorá ju zaraďuje medzi tzv. zdravotné dane.

K júlu 2024 uplatňovalo spotrebnú daň aspoň na jeden druh sladených nápojov najmenej 116 krajín sveta. Účinky sa však výrazne líšia podľa výšky sadzby, dizajnu dane a lokálnych podmienok (Cawley et al. 2019; World Health Organization 2025) WHO odporúča, aby daň zvýšila cenu aspoň o 20 %. Podľa jej správy sa táto úroveň často nedosahuje, a preto sa želané zmeny v spotrebe neprejavia.

Podmienky na slovenskom trhu

Daň zaviedol zákon č. 251/2024 Z. z. (Národná rada Slovenskej republiky 2024). Ide o špecifickú spotrebnú daň, teda pevnú sumu za liter nápoja. Odvádzajú ju výrobcovia a dovozcovia, no ekonomické bremeno nesie spotrebiteľ vo vyššej cene. Podrobnosti zverejňuje Finančná správa SR (Finančná správa SR 2025).

Sadzby dane zo sladených nealkoholických nápojov

Kategória výrobku	Sadzba dane
Bežný sladený nápoj	0,15 €/l
Energetický nápoj (≥ 150 mg kofeínu/l)	0,30 €/l
Koncentrát	1,05 €/l (energetický 2,10 €/l)
Koncentrát bez návodu na prípravu	4,30 €/kg (energetický 8,60 €/kg)

Súčasne sa zvýšila sadzba DPH na sladené nápoj z 20 % na 23 %. Keďže DPH sa počíta zo základu, ktorý už obsahuje spotrebnú daň, regálová cena rastie ešte viac. Podľa Inštitútu finančnej politiky (Inštitút finančnej politiky 2025):

• cena sladených nápojov vzrástla od decembra 2024 do septembra 2025 v priemere o 32 % na liter,
• cenový index (január 2024 = 100) dosiahol v septembri 2025 hodnotu 131 pri tradičných sladených nápojoch, 121 pri energetických nápojoch a radleroch a približne 165 pri sirupoch,
• ceny nesladených balených vôd zostali stabilné.

Daň teda zmenila relatívne ceny: nesladené alternatívy sú v porovnaní so sladenými nápojmi lacnejšie než predtým. Hoci bola zavedená najmä z fiškálnych dôvodov (odhadovaný výnos 97,7 mil. €, t. j. 0,07 % HDP), vytvorila podmienky, v ktorých možno sledovať substitučné správanie slovenských spotrebiteľov.

Teoretické východiská

Dopyt a jeho determinanty

„Dopyt predstavuje množstvo statku, ktoré sú kupujúci ochotní kúpiť v závislosti od ceny.“ (Čaplánová et al. 2022, 79)

Podľa zákona klesajúceho dopytu pri raste ceny dopytované množstvo klesá a naopak (Kolmar 2017). Okrem vlastnej ceny statku dopyt ovplyvňujú:

1. ceny substitučných a komplementárnych statkov,
2. dôchodok spotrebiteľa,
3. preferencie (vkus),
4. očakávania do budúcnosti.

Obrázok 1: Krivka dopytu: rast ceny z P₁ na P₂ znižuje dopytované množstvo z Q₁ na Q₂

Cenová elasticita dopytu

Cenová elasticita dopytu udáva, o koľko percent sa zmení dopytované množstvo, ak sa cena statku zmení o 1 % (Kolmar 2017). Pri dvoch pozorovaniach sa počíta oblúková elasticita (Čaplánová et al. 2022):

\[E = \left| \frac{\dfrac{\Delta Q_d}{(Q_{d1} + Q_{d2})/2}}{\dfrac{\Delta P}{(P_1 + P_2)/2}} \right|\]

Ak je \(E > 1\), dopyt je elastický, pri \(E < 1\) neelastický a pri \(E = 1\) ide o jednotkovú elasticitu. Hraničnými prípadmi sú dokonale neelastický (\(E = 0\)) a dokonale elastický dopyt (\(E \to \infty\)). Napríklad ak by cena nápoja vzrástla z 1,00 € na 1,30 € a týždenný nákup klesol zo 4 na 3 kusy, elasticita by bola \(E \approx\) 1.1, teda dopyt by bol mierne elastický. Výšku elasticity ovplyvňuje najmä dostupnosť substitútov, podiel výdavku v rozpočte spotrebiteľa a dĺžka obdobia, počas ktorého sa môže prispôsobiť.

Rozhodnutie o substitúcii

Substitučné tovary sú statky, ktoré uspokojujú rovnakú potrebu spotrebiteľa (Čaplánová et al. 2022, 570). Ak sa jeden z nich stane relatívne drahším, spotrebiteľ ho podľa substitučného efektu nahrádza lacnejšou alternatívou; pri blízkych substitútoch môže byť presun spotreby takmer úplný (Varian 2006).

Substitúcia však nie je len reakciou na cenu. Hamilton et al. (2014) rozlišujú tri spúšťače, ktoré spotrebiteľa privedú k úvahe o náhrade:

• príležitosť – nová alternatíva alebo nová informácia,
• externé obmedzenie – napr. nedostupnosť alebo zdraženie produktu,
• interné obmedzenie – vlastný cieľ, napr. ušetriť alebo sa zdravšie stravovať.

Dôležitá je aj miera záväzku k pôvodnej voľbe: pri nízkej lojalite je zámena jednoduchá, silný zvyk či obľúbená značka ju naopak brzdia.

Daň zo sladených nápojov pôsobí ako externé obmedzenie. Keďže ide o špecifickú daň, zdražuje lacné aj drahé značky o rovnakú sumu (World Health Organization 2025), takže presun v rámci sladeného segmentu stráca zmysel a substitúcia smeruje skôr k nezdaneným nápojom. Spojenie cenovej elasticity a rozhodovania o substitúcii tak tvorí teoretický rámec celej témy.

Literatúra

Cawley, John, Anne Marie Thow, Katie Wen, a David Frisvold. 2019. “The Economics of Taxes on Sugar-Sweetened Beverages: A Review of the Effects on Prices, Sales, Cross-Border Shopping, and Consumption”. Annual Review of Nutrition 39 (1): 317–38. https://doi.org/10.1146/annurev-nutr-082018-124603.

Čaplánová, Anetta et al. 2022. Ekonómia. Wolters Kluwer SR.

Finančná správa SR. 2025. Daň zo sladených nealkoholických nápojov. Online. https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/sladeny-nealko-napoj-podnik.

Hamilton, Rebecca, Debora Thompson, Zachary Arens, et al. 2014. “Consumer Substitution Decisions: An Integrative Framework”. Marketing Letters 25 (3): 305–17. https://doi.org/10.1007/s11002-014-9313-2.

Inštitút finančnej politiky. 2025. Zdanenie sladených nápojov v EÚ. Online. https://ifp.sk/zdanenie-sladenych-napojov-v-eu/.

Kolmar, Martin. 2017. Principles of Microeconomics: An Integrative Approach. Springer International Publishing. https://doi.org/10.1007/978-3-319-57589-6.

Národná rada Slovenskej republiky. 2024. Zákon č. 251/2024 Z. z. o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

OECD. 2024. Consumption Tax Trends 2024: VAT/GST and Excise, Core Design Features and Trends. OECD Publishing. https://doi.org/10.1787/dcd4dd36-en.

Popkin, Barry M., a Corinna Hawkes. 2016. “The Sweetening of the Global Diet, Particularly Beverages: Patterns, Trends and Policy Responses for Diabetes Prevention”. The Lancet Diabetes & Endocrinology 4 (2): 174–86. https://doi.org/10.1016/S2213-8587(15)00419-2.

Varian, Hal R. 2006. Intermediate Microeconomics: A Modern Approach. 7. W. W. Norton.

World Health Organization. 2025. Global Report on the Use of Sugar-Sweetened Beverage Taxes 2025. World Health Organization. https://www.who.int/publications/i/item/9789240118942.