Esej Paul Freire

Čo ma zaujalo o Paulovi Feire

Na Paulovi Feire, ktorý žil v rokoch 1921-1997 ma zaujalo ako o sebe v tomto rozhovore hovorí že je zvedavá bytosť. Zároveň je veľmi skromný, keď hovorí že je považovaný za odborníka na gramotnosť. Veľmi ma zaujal jeho kritickým pohľadom na vzdelávanie a ako vníma, že je potrebná odlišná práca so študentami, čo žiaľ ešte stále nie je vždy aplikované na výučbu ani v dnešnej dobe. Myslí si že je povinnosťou učiteľa naučiť študentov kultivovaným vzorom, kritickému mysleniu a treba študentom aj dospelým vysvetliť, že ich spôsob rozprávania je rovnako krásny ako spôsob rozprávania ktorým hovoria učitelia, ktorý majú istú vedomosť v danej problematike. Ďalej aj, že majú právo rozprávať nahlas a najmä v boji proti nespravodlivosti s čím veľmi súhlasím.

Zdôrazňoval tiež, že vzdelávanie má byť procesom uvedomovania si vlastnej hodnoty a dôstojnosti. Tvrdil, že škola by nemala potláčať identitu človeka, ale naopak ju rozvíjať. Veľký dôraz kládol na dialóg medzi učiteľom a žiakom, ktorý má byť založený na rešpekte a vzájomnom počúvaní. Jeho vlastná skúsenosť s chudobou výrazne ovplyvnila toto formovanie jeho názoru a pohľadu na vzdávanie. Veril, že vzdelávanie nemá byť „bankovým systémom“, kde učiteľ iba vkladá vedomosti do pasívnych žiakov, ale že má ísť o dialóg a spoločné hľadanie pravdy. Tento prístup bol v jeho dobe revolučný a priniesol nový pohľad na rolu učiteľa v spoločnosti. Jeho najznámejšie dielo „Pedagógia utláčaných“ sa stalo jednou z najvplyvnejších kníh o vzdelávaní na svete. Podporoval myšlienku, že učiteľ sa má učiť spolu so študentmi a že aj on sa v procese vzdelávania mení. Upozorňoval na to, že skutočné poznanie vzniká v spolupráci a otvorenosti, nie v nadradenosti jednej strany nad druhou. Výrazne je to vidieť napríklad v dnešnej dobe, kedy sú študenti častokrát šikovnejší v oblasti počítačových technológií a veľa krát môžu aj oni výrazne prispieť novou znalosťou, ktorú možno učiteľ vôbec nemá alebo nepozná.

Zaujalo ma aj to ako v posledných chvíľach svojho života povedal, že keď rozpráva počuje v sebe toho Palula Feira z pred 40 rokov, priznal však, že určite sa za ten čas zmenil, ale čo sa nezmenilo je jeho jadro vnímania a chápania. Je obdivuhodné, že je stále zvedavý ako vtedy tak aj teraz. Myslím si, že práve táto jeho vnútorná stálosť a zároveň otvorenosť zmene je dôvodom, prečo sú jeho myšlienky aktuálne aj dnes. Jeho odkaz nás núti, aby sme sa nebáli rozmýšľať, klásť otázky a aktívne sa podieľať na zmene spoločnosti k lepšiemu.