Mikroekonómia, FM UK
kliknite na obrázok
Parný stroj (1769)
Vylepšený parný stroj Jamesa Watta umožnil mechanizovanú výrobu a
rozsiahlu industrializáciu premenou tepelnej energie na spoľahlivú
mechanickú silu.
Telegraph (1844) Umožnil globálnu komunikáciu v reálnom čase, transformoval financie, obchod a koordináciu v rámci ľudskej spoločnosti.
Elektrina (1882)
Komerčné využitie elektriny zásadne transformovalo výrobu aj mestský
život tým, že umožnilo kontinuálne, flexibilné a decentralizované
využívanie energie.
Vynález automobilu (1886)
Automobil Karla Benza zrevolucionalizoval mobilitu, zmenil urbanistickú
štruktúru miest a urýchlil masovú výrobu aj globálny obchod.
Rádio (1920) Masové vysielanie umožňovalo rýchle šírenie informácií, pretváralo politiku a kolektívnu identitu.
Prvý jadrový reaktor (1942)
Prvá riadená jadrová reakcia otvorila atómový vek a zásadne ovplyvnila
geopolitiku, energetiku aj vojenskú rovnováhu.
Prvý počítač – ENIAC (1946)
ENIAC zaviedol programovateľné elektronické výpočty a transformoval
vedu, inžinierstvo aj ekonomické rozhodovanie.
Tranzistor (1947)
Tranzistor nahradil elektrónky, umožnil miniaturizáciu zariadení a
položil základy modernej elektroniky a digitálnej ekonomiky.
Televízia (1950) Televízia transformovala politickú komunikáciu a spotrebiteľskú kultúru.
ARPANET (1969)
Prvý prenos dát v sieti ARPANET odštartoval éru digitálnej sieťovej
komunikácie a vytvoril základ internetu.
Internet – TCP/IP (1983)
Zavedenie protokolu TCP/IP štandardizovalo globálne sieťové prepojenie a
umožnilo škálovateľnú digitálnu komunikáciu.
Éra smartfónov (2007)
Integrácia výpočtovej techniky, komunikácie a digitálnych platforiem do
mobilných zariadení urýchlila rozvoj platformovej ekonomiky a dátovo
riadených trhov. Sú predpokladom rýchleho rozširovania sociálnych
sietí.
Raná industrializácia vo Veľkej Británii
(1760–1830)
Prechod od agrárnej ekonomiky k mechanizovanej továrenskej výrobe
odštartoval trvalý rast produktivity a urbanizáciu.
Francúzska revolúcia (1789–1799)
Francúzska revolúcia odstránila feudálne inštitúcie a redefinovala
politickú suverenitu a vlastnícke práva.
Revolúcie roku 1848 (1848–1849)
Revolúcie v Európe vyjadrovali požiadavky na ústavné reformy, politickú
liberalizáciu a národné sebaurčenie.
Druhá priemyselná revolúcia (1870–1914)
Elektrina, oceľ, chemický priemysel a veľké korporácie dramaticky
rozšírili výrobnú kapacitu a globálny obchod. Masové využívanie
elektriny.
Prvá svetová vojna (1914–1918)
Totálna vojna mobilizovala celé ekonomiky a destabilizovala tradičné
politické štruktúry.
Masová výroba / Fordizmus (1913–1973)
Pásová výroba štandardizovala produkciu, znížila náklady a umožnila
vznik masového spotrebného trhu.
Veľká hospodárska kríza (1929–1939)
Kolaps agregátneho dopytu a finančných systémov viedol k zásadným
inováciám v makroekonomickej politike.
Druhá svetová vojna (1939–1945)
Intenzívna štátna koordinácia a technologický pokrok zásadne
preformovali globálnu mocenskú rovnováhu.
Studená vojna (1947–1991)
Bipolárna geopolitická rivalita stimulovala vojenský, vedecký a
technologický pokrok.
Ropné šoky (1973–1980)
Energetické cenové šoky vyvolali stagfláciu a zásadne zmenili menovú a
makroekonomickú politiku.
Platformová ekonomika (2007–súčasnosť)
Digitálne platformy reorganizovali trhy okolo dát, sieťových efektov a
algoritmickej koordinácie.
Pripomeňme si, že na začiatku našej časovej osi už bol známy diferenciálny počet (Newton a Leibniz), ktorý podstatne ovplyvňuje vedu až dodnes.
Elektrina a magnetizmus (1820–1873)
Zjednotenie elektriny a magnetizmu vytvorilo teoretický základ modernej
elektrotechniky a komunikačných systémov.
Teória evolúcie (1859–1871)
Darwinova teória prirodzeného výberu zásadne zmenila chápanie
biologického vývoja a ovplyvnila spoločenské myslenie. Na Darwina neskôr
nadväzuje genetika G.Mendela, ktorá definuje formálny rámec
evolúcie.
Teória pravdepodobnosti (1654–1933) Formálny vývoj teórie pravdepodobnosti umožnil matematické modelovanie neistoty a položil základy štatistiky, ekonometrie a modernej analýzy rizika. Axiomatiku teórie (ucelené formálne základy) zaviedol až A. Kolmogorov v prvej polovici 20. storočia. Na báze teórie pravdepodobnosti rozvinuli súčasníci Kolmogorova (Neyman, Pearson) teóriu štatistickej indukcie tak, ako ju poznáme dnes.
Základy informatiky (1936–1950)
Formálna teória výpočtu položila koncepčné základy programovateľných
digitálnych strojov.
DNA a molekulárna biológia (1953–1970)
Objav štruktúry DNA odhalil molekulárny základ dedičnosti a umožnil
rozvoj biotechnológií.
Teória sociálnych sietí (1934–1973)
Analýza sieťových vzťahov formalizovala štúdium interakcií a ovplyvnila
sociológiu aj digitálnu ekonomiku.
Klasická ekonómia (1776–1870)
Klasická ekonómia zdôrazňovala špecializáciu, trhovú koordináciu a
hodnotu založenú na produkcii.
Malthusiánstvo (1798–1850)
Malthus upozornil na možný nesúlad medzi rastom populácie a produkciou
potravín.
Marxizmus (1848–1917)
Marx analyzoval kapitalizmus ako systém poháňaný triednym konfliktom a
akumuláciou kapitálu.
Neoklasická ekonómia (1870–1936)
Neoklasická teória formalizovala marginálnu analýzu, maximalizáciu
úžitku a rovnovážne ceny.
Keynesianizmus (1936–1975)
Keynes zdôraznil úlohu agregátneho dopytu pri určovaní produkcie a
zamestnanosti.
Monetarizmus (1950–1985)
Monetarizmus vyzdvihol význam ponuky peňazí pre stabilitu cien a
makroekonomickú rovnováhu.
Nová klasická ekonómia (1970–1995)
Nová klasická teória integrovala racionálne očakávania a mikroekonomické
základy do makroekonómie.
Teória hier (1944–súčasnosť)
Teória hier formalizovala strategické interakcie medzi ekonomickými
subjektmi.
Behaviorálna ekonómia (1970–súčasnosť)
Behaviorálna ekonómia integruje psychologické poznatky do analýzy
ekonomického rozhodovania.
Civilizácia napreduje, keď sa vedecké objavy stanú technológiou, technológia pretvára inštitúcie, inštitúcie generujú konflikty a adaptácie, a ekonomické myslenie reinterpretuje nový poriadok.
Pokrok nie je lineárny – je to postupnosť štrukturálnych transformácií.
Tu je kód generovaného obrázku.
V prípade potreby si ho môžete voľne upravovať.