Kauzálna časová os: História, veda, technológie a ekonómia

Mikroekonómia, FM UK

kliknite na obrázok

Technologické inovácie



Parný stroj (1769)
Vylepšený parný stroj Jamesa Watta umožnil mechanizovanú výrobu a rozsiahlu industrializáciu premenou tepelnej energie na spoľahlivú mechanickú silu.

Telegraph (1844) Umožnil globálnu komunikáciu v reálnom čase, transformoval financie, obchod a koordináciu v rámci ľudskej spoločnosti.

Elektrina (1882)
Komerčné využitie elektriny zásadne transformovalo výrobu aj mestský život tým, že umožnilo kontinuálne, flexibilné a decentralizované využívanie energie.

Vynález automobilu (1886)
Automobil Karla Benza zrevolucionalizoval mobilitu, zmenil urbanistickú štruktúru miest a urýchlil masovú výrobu aj globálny obchod.



Rádio (1920) Masové vysielanie umožňovalo rýchle šírenie informácií, pretváralo politiku a kolektívnu identitu.

Prvý jadrový reaktor (1942)
Prvá riadená jadrová reakcia otvorila atómový vek a zásadne ovplyvnila geopolitiku, energetiku aj vojenskú rovnováhu.

Prvý počítač – ENIAC (1946)
ENIAC zaviedol programovateľné elektronické výpočty a transformoval vedu, inžinierstvo aj ekonomické rozhodovanie.

Tranzistor (1947)
Tranzistor nahradil elektrónky, umožnil miniaturizáciu zariadení a položil základy modernej elektroniky a digitálnej ekonomiky.

Televízia (1950) Televízia transformovala politickú komunikáciu a spotrebiteľskú kultúru.





ARPANET (1969)
Prvý prenos dát v sieti ARPANET odštartoval éru digitálnej sieťovej komunikácie a vytvoril základ internetu.

Internet – TCP/IP (1983)
Zavedenie protokolu TCP/IP štandardizovalo globálne sieťové prepojenie a umožnilo škálovateľnú digitálnu komunikáciu.

Éra smartfónov (2007)
Integrácia výpočtovej techniky, komunikácie a digitálnych platforiem do mobilných zariadení urýchlila rozvoj platformovej ekonomiky a dátovo riadených trhov. Sú predpokladom rýchleho rozširovania sociálnych sietí.

Historické epochy



Raná industrializácia vo Veľkej Británii (1760–1830)
Prechod od agrárnej ekonomiky k mechanizovanej továrenskej výrobe odštartoval trvalý rast produktivity a urbanizáciu.

Francúzska revolúcia (1789–1799)
Francúzska revolúcia odstránila feudálne inštitúcie a redefinovala politickú suverenitu a vlastnícke práva.

Revolúcie roku 1848 (1848–1849)
Revolúcie v Európe vyjadrovali požiadavky na ústavné reformy, politickú liberalizáciu a národné sebaurčenie.

Druhá priemyselná revolúcia (1870–1914)
Elektrina, oceľ, chemický priemysel a veľké korporácie dramaticky rozšírili výrobnú kapacitu a globálny obchod. Masové využívanie elektriny.



Prvá svetová vojna (1914–1918)
Totálna vojna mobilizovala celé ekonomiky a destabilizovala tradičné politické štruktúry.

Masová výroba / Fordizmus (1913–1973)
Pásová výroba štandardizovala produkciu, znížila náklady a umožnila vznik masového spotrebného trhu.

Veľká hospodárska kríza (1929–1939)
Kolaps agregátneho dopytu a finančných systémov viedol k zásadným inováciám v makroekonomickej politike.

Druhá svetová vojna (1939–1945)
Intenzívna štátna koordinácia a technologický pokrok zásadne preformovali globálnu mocenskú rovnováhu.





Studená vojna (1947–1991)
Bipolárna geopolitická rivalita stimulovala vojenský, vedecký a technologický pokrok.

Ropné šoky (1973–1980)
Energetické cenové šoky vyvolali stagfláciu a zásadne zmenili menovú a makroekonomickú politiku.

Platformová ekonomika (2007–súčasnosť)
Digitálne platformy reorganizovali trhy okolo dát, sieťových efektov a algoritmickej koordinácie.

Vedecké objavy



Pripomeňme si, že na začiatku našej časovej osi už bol známy diferenciálny počet (Newton a Leibniz), ktorý podstatne ovplyvňuje vedu až dodnes.

Elektrina a magnetizmus (1820–1873)
Zjednotenie elektriny a magnetizmu vytvorilo teoretický základ modernej elektrotechniky a komunikačných systémov.

Teória evolúcie (1859–1871)
Darwinova teória prirodzeného výberu zásadne zmenila chápanie biologického vývoja a ovplyvnila spoločenské myslenie. Na Darwina neskôr nadväzuje genetika G.Mendela, ktorá definuje formálny rámec evolúcie.



Teória pravdepodobnosti (1654–1933) Formálny vývoj teórie pravdepodobnosti umožnil matematické modelovanie neistoty a položil základy štatistiky, ekonometrie a modernej analýzy rizika. Axiomatiku teórie (ucelené formálne základy) zaviedol až A. Kolmogorov v prvej polovici 20. storočia. Na báze teórie pravdepodobnosti rozvinuli súčasníci Kolmogorova (Neyman, Pearson) teóriu štatistickej indukcie tak, ako ju poznáme dnes.

Základy informatiky (1936–1950)
Formálna teória výpočtu položila koncepčné základy programovateľných digitálnych strojov.

DNA a molekulárna biológia (1953–1970)
Objav štruktúry DNA odhalil molekulárny základ dedičnosti a umožnil rozvoj biotechnológií.

Teória sociálnych sietí (1934–1973)
Analýza sieťových vzťahov formalizovala štúdium interakcií a ovplyvnila sociológiu aj digitálnu ekonomiku.

Ekonomické školy



Klasická ekonómia (1776–1870)
Klasická ekonómia zdôrazňovala špecializáciu, trhovú koordináciu a hodnotu založenú na produkcii.

Malthusiánstvo (1798–1850)
Malthus upozornil na možný nesúlad medzi rastom populácie a produkciou potravín.

Marxizmus (1848–1917)
Marx analyzoval kapitalizmus ako systém poháňaný triednym konfliktom a akumuláciou kapitálu.

Neoklasická ekonómia (1870–1936)
Neoklasická teória formalizovala marginálnu analýzu, maximalizáciu úžitku a rovnovážne ceny.



Keynesianizmus (1936–1975)
Keynes zdôraznil úlohu agregátneho dopytu pri určovaní produkcie a zamestnanosti.

Monetarizmus (1950–1985)
Monetarizmus vyzdvihol význam ponuky peňazí pre stabilitu cien a makroekonomickú rovnováhu.

Nová klasická ekonómia (1970–1995)
Nová klasická teória integrovala racionálne očakávania a mikroekonomické základy do makroekonómie.

Teória hier (1944–súčasnosť)
Teória hier formalizovala strategické interakcie medzi ekonomickými subjektmi.

Behaviorálna ekonómia (1970–súčasnosť)
Behaviorálna ekonómia integruje psychologické poznatky do analýzy ekonomického rozhodovania.

Kľúčové osobnosti stojace za štrukturálnymi zmenami v spoločnosti

Záverečná reflexia







Civilizácia napreduje, keď sa vedecké objavy stanú technológiou, technológia pretvára inštitúcie, inštitúcie generujú konflikty a adaptácie, a ekonomické myslenie reinterpretuje nový poriadok.

Pokrok nie je lineárny – je to postupnosť štrukturálnych transformácií.







Tu je kód generovaného obrázku.

V prípade potreby si ho môžete voľne upravovať.