Keď som si pozrela rozhovor s Paulom Freirem, nemala som pocit, že ide o nejakú jednu veľkú myšlienku, ktorá by všetko zhrnula. Skôr to vo mne vyvolalo potrebu na chvíľu spomaliť a zamyslieť sa nad vecami, ktoré bežne berieme ako samozrejmosť.
Bol to skôr pocit tichého uvedomenia než silné prekvapenie.
Najviac mi utkvela jeho myšlienka, že aj keď sa človek počas života mení, v niečom zostáva stále tým istým. Hovorí, že sa mení každý deň, ale jeho zvedavosť ostáva.
Toto mi prišlo veľmi ľudské a úprimné. Aj ja mám pocit, že človek sa vyvíja, získava nové skúsenosti a názory, ale zároveň má v sebe niečo stabilné, čo ho definuje. Práve zvedavosť vnímam ako jednu z najdôležitejších vecí, ktoré človeka posúvajú dopredu. Bez nej by sme sa podľa mňa nevedeli rozvíjať ani osobnostne, ani v tom, ako vnímame svet.
I was a curious boy and I am a curious old man. My curiosity never stops.
Zaujala ma aj jeho myšlienka tolerancie. Hovorí o nej ako o niečom, bez čoho je ťažké naozaj porozumieť druhým ľuďom.
Práve cez toleranciu dokážeme vidieť rôzne pohľady a učiť sa z rozdielov medzi nami. Páči sa mi, že toleranciu neberie ako slabosť, ale skôr ako vedomé rozhodnutie a určitú zodpovednosť.
Video vo mne celkovo zanechalo pocit, že je dobré občas vystúpiť z takzvaného autopilota a pozrieť sa na veci hlbšie a viac otvorene.
Nestratiť zvedavosť a snahu porozumieť druhým je podľa mňa jedna z najdôležitejších vecí, ktoré si môžeme v živote udržať.