Dávaj pozor na medzery.
Aj keď sa medzery vo väčšine prípadov ignorujú, niekedy dávajú markdownu
signály, ako postupovať.
Ako zvyk sa snaž všetko zarovnávať naľavo, najmä keď píšeš nový
odsek.
Inými slovami, nie je potrebné odsadzovať základný text v Rmd dokumente
(v skutočnosti to môže spôsobiť, že text bude vyzerať čudne).
*Kurzíva* alebo
_Kurzíva_**Tučné**
alebo __Tučné__***takto***, ___Tučné a kurzíva___Inline kód sa vytvára spätnými apostrofmi ako
`Inline kód`Dolný2 a horný2 index sa vytvárajú ako
Dolný~2~ alebo horný^2^
~~Prečiarknutý text~~\*,
\_, \\\-\- a \-\-\-Robí sa to takto:
Na začiatok riadku vlož > a citát bude vyzerať takto,
teda Tvoj kód vyzerá:
> Na začiatok riadku ...
Nadpisy sekcií sa vytvárajú pomocou # v narastúcom počte, napríklad:
# Nadpis prvej úrovne## Nadpis druhej úrovneNečíslovaný zoznam vytvoríš, keď riadok začneš * alebo -:
Číslovaný zoznam sa robí začatím riadku číslom.
Všimni si, že čísla môžeš „popliesť“ a Markdown aj tak správne
zoradí poradie vo výstupe:
Podzoznam vytvoríš odsadením hodnôt (minimálne štyri medzery alebo tabulátor):
Oficiálny spôsob Markdown na zalomenie riadku je ukončenie riadku viac ako dvomi medzerami.
Roses are red.
Violets are blue.
Toto sa zobrazí na rovnakom riadku vo výstupe, pretože sme nepridali medzery po „red“.
Roses are red.
Violets are blue.
Toto sa zobrazí so zalomením riadku, pretože som pridal medzery po „red“.
Existuje alternatíva ukončenia riadku spätným lomítkom, čo tiež vytvorí zalomenie:
Roses are red.
Violets are blue.
s kódom:
Roses are red.\
Violets are blue.
Ak chceš vytvoriť nový odsek, vlož prázdny riadok.
Tento riadok začína vlastný odsek.
[hranatých zátvoriek] a hneď za ne dáš
(odkaz-v-zátvorkách).
Kód:[Toto je hypertextový odkaz](https://www.google.com)[^nahodna-poznamka]
a text dodáš inde vo formáte ako nižšie 2:[^nahodna-poznamka]: Toto je náhodný test.
Ak chceš písať komentáre v texte, ktoré nebudú vo výstupe, použi rovnakú syntax ako v HTML. Teda: .
<!-- Komentáre sú veľmi užitočné! --> ale slúžia
len na dokumentovanie autorom textu. Bežný čitateľ ich nevidí.
Syntax na písanie matematiky je prevzatý z LaTeXu. Ak chceš napísať výraz, ktorý sa zobrazí v texte, uzavri ho do znakov dolára. - Toto: $A = \pi*r^{2}$ sa stane: \(A = \pi*r^{2}\)
Ak chceš napísať výraz, ktorý sa zobrazí ako blok, uzavri ho do dvoch
znakov dolára.
Napr. $$A = \pi*r^{2}$$ nvygeneruje vzorec v osobitnom
riadku \[A = \pi*r^{2}\]
Na vytvorenie číslovaných rovníc je potrebné vytvárať iný typ dokumentu - sú nutné zmeny v yaml kóde - teda v prvých 15 riadkoch aktuálneho dokumentu. Preto si číslovanie rovníc nebudeme dokumentovať.
V RMarkdown existuje jednoduchý spôsob rýchleho písania tabuliek, kde stĺpce sa nenerujú na základe znaku | a riadky hlavičky na základe pomlčky -
Tak napríklad:
| Kraj | Mesto | Teplota |
|---|---|---|
| TT | Trnava | 10 |
| PO | Poprad | -2 |
| NI | Komárno | 0 |
je tvorený kódom
| Kraj | Mesto | Teplota |
|------|:-------:|--------:|
| TT | Trnava | 10 |
| PO | Poprad | -2 |
| NI | Komárno | 0 |
V tabuľke sme si pomocou dvojbodiek : vynútili zarovnávanie obsahu
stĺpcov v smere umiestnenia dvojbody (doprava alebo doľava) alebo v
prípade stĺpca Mesto sme si vynútili centrovanie obsahu.
Kód: !\[My caption](path/to/image.png)
Ak chceme do textu umiestniť hypertextovú referenciu, urobíme to napr. nasledovne:
Kód:
[RPubs Example](http://rpubs.com/jasonL/LandL)
sa javí ako RPubs
Example
alebo odkaz na Google scholar: Google scholar
Keď som prvý krát dopozeral video a snažil sa zamyslieť nad myšlienkami tohto pána, nevedel som povedať viac-menej nič konkrétne. Ťažké slová, v cudzom jazyku ešte a tak som si ho musel pozrieť viackrát, aby som vedel niečo sem napísať. Ako prvá ma oslovila jeho reč, kde mu nebolo rozumieť až tak, nebola to čistá výslovnosť, ale bolo z neho cítiť múdrosť, za jeho názormi si stál a mal to v hlave veľmi pekne usporiadané.
Ako prvú vec spomínal toleranciu a konkrétne v takom
zmysle, že to nie je naivita, ale povinnosť – etická,
historická a politická.3
Ukazuje tým, že môžem rešpektovať druhých a pritom zostať sám sebou.
Ďalej sa zmienil o jazyku a moci. Podľa neho má učiteľ povinnosť učiť spisovný a dominantný jazyk, ale musí chápať aj spôsob, akým komunikujú študenti. Ich spôsob nie je menej hodnotný ani horší.
Učenie sa nikdy nekončí.
Páčila sa mi časť, kde si zaspomínal na seba niekoľko rokov dozadu, že aký bol – zvedavý. Zvedavý človek, ktorý bol neustále „hladný“ po nových informáciách a aj napriek jeho vysokému veku si hovoril, že učenie sa nikdy nekonči, s čim jednoznačne súhlasím. Učenie je neustály proces, ktorý trvá do konca našich životov.
Ako študent vysokej školy a zároveň aj profesionálny športovec si uvedomujem, že moja cesta je rozdelená medzi dve oblasti a viem si na konci dna vybrať, akým smerom pôjde zvyšok môjho ďalšieho života. O to viac obdivujem ľudí ako Freire, ktorí sa cely život naplno venovali vzdelaniu a premýšľaniu o ňom do hĺbky.
Celkovo to na mňa pôsobí inšpiratívne, lebo vzdelanie skutočne ovplyvňuje spôsob, akým smerom sa bude uberať celá spoločnosť.