Počas videa s Paulom Freirem ma najviac zaujala myšlienka, že človek je v jadre „zvedavá bytosť“. Freire hovorí, že zvedavosť sa v ňom nestratila ani s vekom a práve ona ho vedie k porozumeniu sveta. Táto zvedavosť však nie je len osobná vlastnosť je to aj postoj, ktorý môže meniť spôsob učenia.
Silná bola aj jeho predstava tolerancie. Freire zdôrazňuje, že byť tolerantný neznamená byť naivný, ale je to etická, historická a politická povinnosť. Zároveň tolerancia podľa neho nevyžaduje, aby som „stratil svoju osobnosť“ – naopak, učí ma rešpektovať rozdiely bez toho, aby som sa vzdal vlastných hodnôt.
Veľmi aktuálne je aj to, ako spája vzdelávanie s jazykom. Tvrdí, že je nemožné uvažovať bez jazyka a že jazyk je prepojený s ideológiou a mocou. Preto obhajuje právo detí aj dospelých hovoriť svojím spôsobom a cítiť, že ich reč je krásna. Zároveň však vysvetľuje, že naučiť sa „dominantnú syntax“ môže byť nástroj, ako lepšie formulovať svoj hlas v boji proti nespravodlivosti.
Napokon ma oslovila jeho filozofická téza, že sme neprišli na svet, aby sme ho zachovali taký, aký je, ale aby sme ho pretvárali. Pre mňa to znamená, že vzdelávanie nemá byť pasívne prijímanie poznatkov, ale proces kritického porozumenia a zodpovedného konania.