Esej

---

Zvedavosť a tolerancia ako základ kritického vzdelávania

Paulo Freire

---

Paulo Freire ma zaujal najmä svojím chápaním človeka ako bytosti, ktorá je prirodzene zvedavá a schopná kriticky myslieť. Vo svojom prejave hovorí o tom, že sa vždy vnímal ako zvedavá bytosť a že práve zvedavosť je základom poznávania sveta. Táto myšlienka mi je blízka, pretože poukazuje na to, že učenie sa nie je len mechanické prijímanie informácií, ale aktívny proces hľadania významu.

Zaujala ma aj jeho úvaha o tolerancii. Freire tvrdí, že tolerancia nie je slabosť ani naivita, ale etická povinnosť. V kontexte vzdelávania to znamená rešpektovať odlišnosti študentov – ich jazyk, kultúru či spôsob myslenia. Podľa neho by učiteľ mal byť demokratický a otvorený dialógu, pričom si zároveň zachováva vlastnú identitu a hodnoty. Tento vyvážený prístup medzi rešpektom a pevnosťou postoja považujem za veľmi dôležitý.

Silný dojem na mňa urobila aj jeho myšlienka, že vzdelávanie je vždy spojené s mocou a ideológiou. Jazyk, ktorý považujeme za „kultivovaný“, je výsledkom spoločenských vzťahov a nerovností. Freire však neodmieta učenie dominantného jazyka – naopak, považuje ho za nástroj, ktorý môže pomôcť utláčaným lepšie formulovať svoje požiadavky a bojovať proti nespravodlivosti. Vzdelanie tak vníma ako prostriedok emancipácie.

Inšpiratívna je aj jeho filozofická pozícia, že sme neprišli na svet preto, aby sme ho zachovali v nezmenenej podobe, ale aby sme ho pretvárali. Človek sa síce počas života mení, no môže si zachovať jadro svojich hodnôt – napríklad zvedavosť a kritické myslenie. Freire ma oslovil najmä tým, že vzdelávanie chápe ako proces oslobodzovania a budovania spravodlivejšej spoločnosti.