Esej
Livia Pančíková
2026-02-20
Zvedavosť a tolerancia ako základ kritického vzdelávania
Paulo Freire
Na prejave Paula Freireho ma najviac zaujalo to, ako jednoducho a úprimne hovorí o sebe ako o „zvedavej bytosti“. Nepôsobí ako teoretik, ktorý prednáša zložité myšlienky, ale skôr ako človek, ktorý si celý život kladie otázky. Keď hovorí, že bol zvedavý chlapec a je zvedavý aj ako starý muž, pôsobí to veľmi autenticky. Z jeho slov je cítiť, že zvedavosť pre neho nie je len vlastnosť, ale spôsob, akým prežíva svet.
Silno na mňa zapôsobila aj jeho myšlienka, že aby sme mohli skutočne porozumieť druhým, nestačí byť iba zvedavý – musíme v sebe rozvíjať aj toleranciu. Hovorí o nej ako o etickej povinnosti, nie ako o slabosti či naivite. Oslovilo ma to najmä preto, že tolerancia sa často chápe ako ústupok alebo rezignácia. On ju však vníma ako aktívny postoj, ktorý nám umožňuje objavovať nové možnosti a učiť sa od rozličných ľudí.Zaujímavé je aj to, že tolerancia podľa neho neznamená stratu vlastnej identity. Človek môže byť otvorený druhým a zároveň si zachovať svoje hodnoty.
Veľmi ma oslovila aj jeho úvaha o jazyku a moci. Freire poukazuje na to, že ak existuje „kultivovaný“ jazyk, musí existovať aj ten, ktorý je považovaný za menejcenný. To ma prinútilo zamyslieť sa nad tým, ako úzko je jazyk prepojený so spoločenským postavením a mocou. Páči sa mi, že obhajuje právo detí aj dospelých hovoriť vlastným spôsobom, no zároveň zdôrazňuje, že znalosť dominantného jazyka im môže pomôcť lepšie presadiť svoje názory a brániť sa voči nespravodlivosti.
Najsilnejšie na mňa zapôsobila jeho veta, že sme neprišli na svet preto, aby sme ho udržiavali rovnaký, ale aby sme ho pretvárali. Prinútila ma zamyslieť sa nad tým, akú úlohu má vzdelávanie v našom živote. Nejde len o to, čo vieme, ale aj o to, ako sme pripravení s týmto poznaním naložiť. Práve v tom vidím skutočnú hodnotu Freireho myslenia – povzbudzuje nás, aby sme boli aktívni, zodpovední a nebáli sa premýšľať o svete kriticky.