Úvod

Finančná gramotnosť predstavuje významnú zložku ekonomickej gramotnosti jednotlivca a zohráva dôležitú úlohu pri každodennom finančnom rozhodovaní. Zahŕňa nielen úroveň finančných znalostí, ale aj finančné postoje a reálne finančné správanie jednotlivcov. Cieľom tejto práce je identifikovať homogénne skupiny študentov na základe úrovne ich finančnej gramotnosti pomocou zhlukovej analýzy a následne tieto skupiny porovnať s objektívnym indexom finančnej gramotnosti a subjektívnym sebahodnotením.

Dáta a premenné

Vstupné dáta boli načítané zo súboru DATA_NOVE.xlsx. Pre zhlukovanie boli použité tri dimenzie finančnej gramotnosti: finančné postoje, finančné správanie a finančné znalosti. Premenné IndexFG a Sebahodnotenie boli využité až pri interpretácii zistených klastrov.

V tabuľke nižšie je uvedená ukážka vstupných dát, ktorá ilustruje štruktúru databázy a typ premenných použitých v analýze.

Tabuľka: Ukážka vstupných dát
Zobrazených je prvých 10 pozorovaní z databázy
Pohlavie Vek FinPostoje FinSpravanie FinZnalosti IndexFG Sebahodnotenie
Muž 21 21 12 10 0.811 10
Muž 18 22 9 9 0.755 7
Muž 22 24 14 10 0.906 8
Muž 18 20 4 4 0.528 5
Muž 20 24 6 1 0.585 6
Muž 20 21 8 9 0.717 7
Muž 17 17 8 9 0.642 7
Muž 21 17 8 6 0.585 7
Muž 24 23 11 9 0.811 7
Muž 19 24 11 8 0.811 10

Tvorba úrovní finančnej gramotnosti

Z dôvodu lepšej interpretácie výsledkov boli pôvodné bodové skóre finančných postojov, správania a znalostí transformované do kvalitatívnych úrovní – nízka, stredná a vysoká úroveň finančnej gramotnosti. Rozdelenie bolo realizované na základe vopred definovaných bodových intervalov:

Finančné postoje: nízka úroveň (0–8 bodov), stredná úroveň (9–17 bodov), vysoká úroveň (18–25 bodov),

Finančné správanie: nízka úroveň (0–6 bodov), stredná úroveň (7–12 bodov), vysoká úroveň (13–18 bodov),

Finančné znalosti: nízka úroveň (0–4 body), stredná úroveň (5–7 bodov), vysoká úroveň (8–10 bodov).

Každému respondentovi bola v každej dimenzii priradená hodnota 1 (nízka), 2 (stredná) alebo 3 (vysoká úroveň).

Metodika zhlukovej analýzy

Na identifikáciu homogénnych skupín bola použitá hierarchická aglomeratívna zhluková analýza. Ako miera vzdialenosti bola použitá euklidovská vzdialenosť a ako metóda zhlukovania Wardova metóda (Ward.D2), ktorá minimalizuje nárast vnútornej variability pri spájaní klastrov.

Do zhlukovania vstupujú iba úrovne: FinPostoje_lvl, FinSpravanie_lvl a FinZnalosti_lvl. Premenné IndexFG a Sebahodnotenie slúžia na interpretáciu výsledkov.

Výsledky

Dendrogram

Pre lepšiu čítateľnosť som sa rozhodla spravit Dendrogram bez štítkov.

Voľba počtu klastrov

Ako podporné kritérium bol použitý silhouette prístup. Z grafu vyplýva, že pri rastúcom počte klastrov sa priemerná hodnota silhouette postupne zvyšuje, čo je typické správanie tohto kritéria. Výrazný nárast kvality zhlukovania je pozorovateľný pri prechode z jedného na dva a tri klastre. Pri vyšších hodnotách k dochádza už len k postupnému zlepšovaniu bez výrazného prínosu z hľadiska interpretovateľnosti. Na základe kombinácie silhouette kritéria a vecnej interpretácie výsledkov bol zvolený počet klastrov k = 3.

Priradenie pozorovaní do klastrov

Profil klastrov

V tejto časti sú klastre opísané prostredníctvom priemerných úrovní (1–3) v jednotlivých dimenziách a zároveň cez objektívny IndexFG a subjektívne sebahodnotenie.

## # A tibble: 3 × 7
##   klaster     n Postoje_lvl_mean Spravanie_lvl_mean Znalosti_lvl_mean
##   <fct>   <int>            <dbl>              <dbl>             <dbl>
## 1 1         199             3                  1.82              2.96
## 2 2         127             3                  1.49              1.76
## 3 3          66             1.97               1.33              2.35
## # ℹ 2 more variables: IndexFG_mean <dbl>, Sebahodnotenie_mean <dbl>

Na základe tabuľky profilu klastrov je možné identifikovať tri typické skupiny študentov:

Klaster 1 predstavuje skupinu s relatívne vyššími priemernými úrovňami v dimenziách finančných postojov, správania a znalostí. Táto skupina spravidla dosahuje aj vyšší priemerný IndexFG.

Klaster 2 združuje respondentov s nižšími úrovňami v sledovaných dimenziách. Očakáva sa nižší priemerný IndexFG a zároveň je vhodné sledovať, či sa táto skupina nepodhodnocuje alebo naopak nadhodnocuje.

Klaster 3 predstavuje strednú skupinu s priemernými hodnotami úrovní a IndexFG.

Konkrétny rozdiel medzi klastrami sa ďalej ilustruje pomocou boxplotov IndexFG a sebahodnotenia.

IndexFG podľa klastrov

Sebahodnotenie podľa klastrov

Diskusia: sebahodnotenie vs. objektívna FG

Porovnanie subjektívneho sebahodnotenia s objektívnym IndexFG umožňuje posúdiť, do akej miery majú študenti realistický obraz o vlastnej finančnej gramotnosti. Ak má určitý klaster relatívne vyššie sebahodnotenie, no nízky IndexFG, môže to naznačovať nadhodnocovanie vlastných schopností. Naopak, nižšie sebahodnotenie pri vyššom IndexFG môže naznačovať podhodnocovanie.

Záver

Zhluková analýza umožnila rozdeliť respondentov do troch homogénnych skupín na základe úrovní finančných postojov, správania a znalostí. Následné porovnanie klastrov pomocou IndexFG a sebahodnotenia poskytlo dodatočný pohľad na rozdiel medzi objektívnou a subjektívnou finančnou gramotnosťou. Výsledky môžu slúžiť ako podklad pre cielené vzdelávacie aktivity zamerané na skupiny s nižšou úrovňou finančnej gramotnosti.