Volatilita kapitálových trhov slúži ako kľúčový ukazovateľ stability finančného systému, ktorý odzrkadľuje mieru neistoty a rizika, s ktorými sa stretávajú investori. Počas globálnych kríz sa výkyvy cien finančných aktív výrazne prehlbujú, čo má významný vplyv na fungovanie ekonomiky, rozhodovanie investorov a formulovanie hospodárskej politiky. Historické údaje naznačujú, že globálne krízy, vrátane finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009, pandémie COVID-19 a vojny na Ukrajine, výrazne menia správanie účastníkov trhu a vedú k podstatným zmenám v alokácii kapitálu. Táto bakalárska práca analyzuje a porovnáva vplyvy troch hlavných kríz na volatilitu kapitálového trhu. Predpokladom je, že rôzne typy kríz vyvolávajú odlišné reakcie na finančných trhoch, ktoré sú ovplyvnené ich povahou, rozsahom a trvaním. Práca zdôrazňuje rastúci význam behaviorálnych faktorov pri rozhodovaní o investíciách, čo je zvlášť evidentné počas kríz, keď je zvýšená citlivosť na negatívne informácie a sklon investorov hľadať bezpečné aktíva. Autor si tému tejto práce vybral s cieľom dosiahnuť komplexné pochopenie príčin rôznych globálnych kríz, pretože tieto vedomosti sú prospešné pre jeho prácu, najmä v komunikácii s klientmi a pri dlhodobom investovaní. Autor verí, že zistenia tejto práce môžu prispieť k lepšiemu pochopeniu verejnosti komplexných mechanizmov, ktoré sú základom významných finančných šokov na celom svete. Cieľom tejto práce je identifikovať príčiny a mechanizmy volatility v krízových obdobiach, analyzovať ich vplyv na rôzne typy aktív, najmä akcie a dlhopisy, a porovnať správanie trhu v rôznych sledovaných obdobiach. Práca analyzuje vplyv intervencií centrálnych bánk, opatrení vlád a vplyv ratingových agentúr na náladu na trhu. Táto štúdia využíva kombinovaný prístup, ktorý integruje kvantitatívne štatistické údaje s kvalitatívnou expertnou analýzou na hodnotenie vplyvu konkrétnych udalostí na volatilitu. Táto téma má praktický význam pre tvorcov hospodárskej politiky, analytikov a investorov. Analýza dynamiky volatility počas kríz zlepšuje riadenie rizík, zdokonaľuje regulačné rámce a posilňuje odolnosť finančných trhov voči budúcim šokom. Práca je štruktúrovaná tak, že najskôr predstavuje problematiku kapitálových trhov, potom podrobne analyzuje jednotlivé krízové obdobia a ich dôsledky a na záver porovnáva zistenia.
Kapitálové trhy sa delia na akciové a dlhopisové. Na tento trh prichádzajú investori, ktorí sú ochotní zainvestovať svoje finančné prostriedky na dlhšie časové obdobie. Na kapitálovom trhu sa obchoduje so strednodobým a dlhodobým kapitálom, ktorý má nízku likviditu, čo presnejšie znamená, že sa obchoduje s cennými papiermi so splatnosťou presahujúcou jeden rok. Medzi takéto typy cenných papierov patria akcie, dlhopisy a investičné certifikáty. Na jednej strane kapitálového trhu stoja emitenti – teda subjekty vydávajúce cenné papiere – a na druhej strane investori, ktorí tieto papiere vlastnia. Emitenti získavajú z trhu financie na svoje podnikanie, zatiaľ čo investori sa snažia zhodnotiť svoje prostriedky. Výhodou kapitálového trhu je, že investori môžu cenné papiere medzi sebou obchodovať na burze cenných papierov. Kapitálový trh sa rozdeľuje na dve časti – na primárny a sekundárny. Subjekty, ktoré potrebujú získať financie na dlhodobé investície, vstupujú na primárny trh prostredníctvom vydávania úverových alebo majetkových záväzkov vo forme cenných papierov so strednodobou alebo dlhodobou splatnosťou. Kapitálový trh je nevyhnutný pre fungovanie ekonomiky, pretože umožňuje firmám získať externé financovanie. Primárny kapitálový trh umožňuje priamu premenu voľných finančných zdrojov na investície cez emisiu nových cenných papierov. To znamená, že nové emisie sú ponúkané prostredníctvom verejnej ponuky investorom. Ak sa jedná o akcie, túto ponuku nazývame IPO – Initial Public Offering. Investori sa prostredníctvom primárneho kapitálového trhu môžu stať vlastníkmi istej časti spoločnosti, alebo veriteľmi v prípade kúpy dlhopisu. Tieto cenné papiere predstavujú záväzok emitenta voči investorovi a právo investora na splnenie tohto záväzku. Investor, ktorý nakúpi cenné papiere na primárnom trhu, ich môže neskôr speňažiť predajom na sekundárnom kapitálovom trhu, čím získa likviditu svojej investície. Vďaka primárnemu trhu môžu podniky získavať kapitál na realizáciu nových projektov, vývoj technológií alebo na expanziu na nové trhy. Týmto spôsobom kapitálový trh podporuje rast hospodárstva a vytváranie nových pracovných miest. Primárny trh je regulovaný vládnymi agentúrami. Jednou z agentúr je aj Komisia pre cenné papiere a burzy (SEC) . Na sekundárnom trhu sa obchoduje s cennými papiermi, ktoré už boli vydané a zakúpené na primárnom trhu. Sekundárny trh umožňuje investorom flexibilne predávať a nakupovať cenné papiere. Vďaka existencii sekundárneho trhu majú investori záruku, že svoje cenné papiere môžu v prípade potreby premeniť na hotovosť tým, že cenný papier predajú inému investorovi. Medzi populárne sekundárne trhy spadajú hlavne burzy cenných papierov, ako napríklad London Stock Exchange (LSE), alebo newyorská burza (NYSE). Kapitálový trh je kľúčovým prvkom moderných ekonomík, pretože prispieva k hospodárskemu rastu a investíciám. Dôležitým aspektom jeho správneho je regulácia a transparentnosť, ktoré zabezpečujú spravodlivé a dôveryhodné prostredie pre všetky zúčastnené strany. Do kapitálového trhu radíme akcie, dlhopisy, investičné certifikáty, opčné kontrakty, futures kontrakty a podielové listy.
Burza cenných papierov je kľúčovou súčasťou súčasného finančného systému, ktorá slúži na alokáciu kapitálu, financovanie podnikov a vytváranie investičných príležitostí. Kapitálový trh uľahčuje obchodovanie s akciami, ktoré predstavujú podiel na vlastníctve v akciovej spoločnosti a zvyčajne poskytujú právo na výplatu dividend. Akcie sa najskôr vydávajú na primárnom trhu, čo umožňuje spoločnostiam získavať kapitál priamo od investorov; bežným príkladom je primárna verejná ponuka akcií (IPO). Akcie sa následne obchodujú na sekundárnom trhu, ktorý neslúži na financovanie spoločností, ale na zabezpečenie likvidity a stanovenie trhovej ceny. Hodnota akcií je daná ponukou a dopytom, ovplyvnenými rôznymi faktormi, medzi ktoré patrí finančná výkonnosť spoločnosti, makroekonomické ukazovatele, ako je inflácia a úrokové sadzby, a geopolitická stabilita. Ceny akcií slúžia ako meradlo dôvery investorov v budúcnosť spoločnosti a širšieho hospodárstva . Na analýzu akciového trhu sa používajú dve základné metódy: fundamentálna analýza, ktorá hodnotí vnútornú hodnotu akcie na základe finančných a ekonomických údajov, a technická analýza, ktorá sa opiera o historický vývoj cien a objem obchodovania . Akciový trh plní v rámci ekonomiky viacero dôležitých úloh. Tento mechanizmus umožňuje firmám zabezpečiť financovanie expanzie a inovácií, ponúka investorom možnosti zvýšenia ich úspor a uľahčuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v rámci ekonomiky. Akciový trh slúži ako kľúčový nástroj pre rozvoj trhovej ekonomiky v stabilnom a transparentnom prostredí.
Obchodovanie s dlhopismi si vyžaduje dôkladné využitie finančných analýz, ktoré umožňujú sledovať vývoj cien, objem emisií a ďalšie faktory ovplyvňujúce trhovú hodnotu týchto nástrojov. Na základe týchto údajov je možné vytvárať kvalifikované predikcie budúceho vývoja na dlhopisových trhoch. Medzi najpoužívanejšie prístupy pri oceňovaní dlhopisov patria technická finančná analýza a fundamentálna analýza. Cieľom technickej analýzy je spracovanie historických ekonomických údajov pomocou matematických a štatistických metód do grafickej podoby. Tieto údaje sa následne využívajú na identifikáciu trendov, vzorcov správania trhu a potenciálnych obratov v cenovom vývoji . Na druhej strane, fundamentálna analýza sa zameriava na určenie vnútornej hodnoty dlhopisu, pričom posudzuje, či je aktuálna trhová cena nadhodnotená alebo podhodnotená. Tento typ analýzy zároveň sleduje kľúčové makroekonomické ukazovatele, ako sú hrubý domáci produkt (HDP), platobná bilancia, miera nezamestnanosti, inflácia, ako aj úverové ratingy od ratingových agentúr. Vďaka týmto ukazovateľom je možné získať presnejší prehľad o ekonomickom zdraví daného emitenta – či už ide o podnikateľský subjekt, korporáciu alebo štát – a tým efektívnejšie vyhodnotiť jeho schopnosť plniť si záväzky voči investorom.
Svetová finančná kríza z roku 2008, ktorú odštartoval kolaps realitného trhu v USA a rozsiahle zlyhanie cenných papierov krytých hypotékami, výrazne ovplyvnila kapitálové trhy na celom svete. Dôvera investorov výrazne poklesla v dôsledku platobnej neschopnosti veľkých finančných inštitúcií, zmrazenia úverových trhov a bezprecedentných strát na akciových trhoch. Kríza odhalila významné štrukturálne slabiny globálneho finančného systému, čo viedlo k zvýšenej volatilite, výraznému zníženiu likvidity a presunu k bezpečnejším aktívam. Vlády a centrálne banky prijali významné menové a fiškálne opatrenia na stabilizáciu trhov a obnovenie hospodárskeho poriadku, čo v nasledujúcich rokoch viedlo k zmenám regulačných rámcov a investičného správania. ’