udaje <- read.csv2("data.csv",header=TRUE,sep=";",dec=".", fileEncoding = "Windows-1250")
head(udaje) # niekolko prvych riadkov [1] "country_name"
[2] "country_id"
[3] "year"
[4] "Inflation_CPI"
[5] "GDP_Current_USD"
[6] "GDP_per_Capita_Current_USD"
[7] "Unemployment_Rate"
[8] "Inflation_GDP_Deflator"
[9] "GDP_Growth_Annual"
[10] "Current_Account_Balance"
[11] "Government_Expense"
[12] "Government_Revenue"
[13] "Tax_Revenue"
[14] "Gross_National_Income"
[15] "Public_Debt"
Výber a následné triedenie
library(dplyr)
data.csv <- udaje %>%
select(country_name, year, Unemployment_Rate, GDP_Growth_Annual, GDP_per_Capita_Current_USD)ggplot(udaje, aes(x = year, y = GDP_Growth_Annual)) +
geom_line(color = "darkblue", size = 1) +
geom_point(color = "blue", size = 2) +
theme_minimal() +
labs(
title = "Rast HDP podľa rokov",
x = "Rok",
y = "Ročný rast HDP (%)"
)Graf znázorňuje ročný rast hrubého domáceho produktu (HDP) v období rokov 2010 – 2022. Z údajov vidno, že vývoj rastu HDP bol kolísavý, s viacerými obdobiami spomalenia aj oživenia hospodárskej aktivity. V rokoch 2010 až 2013 tempo rastu postupne klesalo, čo odráža doznievanie finančnej krízy. Nasledovalo obdobie mierneho oživenia (2014–2018), kedy HDP opäť rástol rýchlejšie. Výrazný pokles v roku 2020 súvisí s dôsledkami pandémie COVID-19, ktorá viedla k dočasnému prepadu ekonomiky. V roku 2021 nastalo prudké zotavenie, no v roku 2022 bol rast opäť miernejší – pravdepodobne vplyvom rastúcich cien energií a geopolitickej neistoty.
ggplot(udaje, aes(x = Unemployment_Rate, y = Inflation_CPI, color = as.factor(year))) +
geom_point(size = 3) +
geom_smooth(method = "lm", se = FALSE, color = "black", linetype = "dashed") + # trendová čiara
theme_minimal() +
labs(
title = "Phillipsova krivka: Inflácia a nezamestnanosť",
subtitle = "Vzťah medzi infláciou (CPI) a mierou nezamestnanosti podľa rokov",
x = "Miera nezamestnanosti (%)",
y = "Inflácia (CPI, %)",
color = "Rok"
)Graf zobrazuje Phillipsovu krivku, ktorá vyjadruje vzťah medzi mierou nezamestnanosti a infláciou (CPI) v jednotlivých rokoch sledovaného obdobia. Z trendovej priamky (zobrazenej prerušovanou čiarou) je vidieť mierne negatívny vzťah – teda v rokoch, keď bola nezamestnanosť vyššia, inflácia mala tendenciu byť nižšia, a naopak. Tento výsledok je v súlade s klasickou Phillipsovou hypotézou, podľa ktorej existuje inverzný vzťah medzi infláciou a nezamestnanosťou: rast dopytu v hospodárstve znižuje nezamestnanosť, ale zároveň zvyšuje cenovú hladinu.
ggplot(udaje, aes(x = GDP_Growth_Annual, y = Unemployment_Rate, color = as.factor(year))) +
geom_point(size = 3) +
geom_smooth(method = "lm", se = FALSE, color = "black", linetype = "dashed") +
theme_minimal() +
labs(
title = "Okunov zákon: Rast HDP a nezamestnanosť",
x = "Ročný rast HDP (%)",
y = "Miera nezamestnanosti (%)",
color = "Rok"
)Graf zobrazuje Okunov zákon, teda vzťah medzi ročným rastom HDP a mierou nezamestnanosti v jednotlivých rokoch. V ideálnom prípade by mal mať tento vzťah negatívny smer – vyšší rast HDP by mal viesť k poklesu nezamestnanosti. V zobrazených údajoch však trendová čiara naznačuje mierne pozitívny sklon, čo znamená, že v analyzovanom období nebol vzťah medzi hospodárskym rastom a nezamestnanosťou výrazný alebo jednoznačný. Tento výsledok môže byť spôsobený štrukturálnymi zmenami na trhu práce, oneskoreným efektom hospodárskeho cyklu, alebo mimoriadnymi udalosťami (napr. pandémia COVID-19 v roku 2020).
library(dplyr)
library(knitr)
library(kableExtra)
# Zhrnutie základných štatistík za celé obdobie
stats_all <- udaje %>%
summarise(
n_years = n(),
mean_gdp = mean(GDP_Growth_Annual, na.rm = TRUE),
sd_gdp = sd(GDP_Growth_Annual, na.rm = TRUE),
min_gdp = min(GDP_Growth_Annual, na.rm = TRUE),
max_gdp = max(GDP_Growth_Annual, na.rm = TRUE),
mean_infl = mean(Inflation_CPI, na.rm = TRUE),
min_infl = min(Inflation_CPI, na.rm = TRUE),
max_infl = max(Inflation_CPI, na.rm = TRUE),
mean_unemp = mean(Unemployment_Rate, na.rm = TRUE),
min_unemp = min(Unemployment_Rate, na.rm = TRUE),
max_unemp = max(Unemployment_Rate, na.rm = TRUE)
)
stats_all %>%
kable(digits = 2, caption = "Základné štatistiky (2010–2022)") %>%
kable_styling(full_width = FALSE, bootstrap_options = c("striped","hover","condensed"))| n_years | mean_gdp | sd_gdp | min_gdp | max_gdp | mean_infl | min_infl | max_infl | mean_unemp | min_unemp | max_unemp |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 13 | 2.64 | 2.46 | -2.59 | 6.79 | 2.56 | -0.52 | 12.77 | 9.93 | 5.76 | 14.39 |
V rokoch 2010–2022 dosiahol priemerný rast HDP 2,64 %, pričom kolísal od –2,59 % do 6,79 %. Priemerná inflácia bola 2,56 % s výrazným nárastom v posledných rokoch (max. 12,77 %). Miera nezamestnanosti dosiahla v priemere 9,93 %, s poklesom po roku 2013 a opätovným rastom počas pandémie. Údaje naznačujú mierny, no nestabilný ekonomický rast, zrýchlenie inflácie a postupné zlepšovanie trhu práce v sledovanom období.
library(dplyr)
library(knitr)
library(kableExtra)
# Ročné hodnoty a medziročná zmena
trend_table <- udaje %>%
arrange(year) %>%
transmute(
Rok = year,
Rast_HDP = GDP_Growth_Annual,
Inflácia = Inflation_CPI,
Nezamestnanosť = Unemployment_Rate,
Δ_HDP = GDP_Growth_Annual - dplyr::lag(GDP_Growth_Annual),
Δ_Inflácia = Inflation_CPI - dplyr::lag(Inflation_CPI),
Δ_Nezamestnanosť = Unemployment_Rate - dplyr::lag(Unemployment_Rate)
)
trend_table %>%
kable(digits = 2, caption = "Vývoj makroekonomických ukazovateľov podľa rokov") %>%
kable_styling(full_width = FALSE, bootstrap_options = c("striped","hover","condensed")) %>%
row_spec(0, bold = TRUE, background = "#f2f2f2")| Rok | Rast_HDP | Inflácia | Nezamestnanosť | Δ_HDP | Δ_Inflácia | Δ_Nezamestnanosť |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 2010 | 6.79 | 0.96 | 14.39 | NA | NA | NA |
| 2011 | 2.56 | 3.92 | 13.63 | -4.23 | 2.96 | -0.75 |
| 2012 | 1.57 | 3.61 | 13.97 | -0.99 | -0.31 | 0.33 |
| 2013 | 0.70 | 1.40 | 14.23 | -0.87 | -2.21 | 0.26 |
| 2014 | 2.71 | -0.08 | 11.54 | 2.00 | -1.48 | -2.69 |
| 2015 | 5.18 | -0.33 | 11.49 | 2.47 | -0.25 | -0.04 |
| 2016 | 1.95 | -0.52 | 9.68 | -3.23 | -0.19 | -1.81 |
| 2017 | 2.87 | 1.31 | 8.14 | 0.93 | 1.83 | -1.54 |
| 2018 | 4.06 | 2.51 | 6.54 | 1.19 | 1.20 | -1.60 |
| 2019 | 2.28 | 2.66 | 5.76 | -1.79 | 0.15 | -0.78 |
| 2020 | -2.59 | 1.94 | 6.72 | -4.86 | -0.73 | 0.96 |
| 2021 | 5.73 | 3.15 | 6.89 | 8.31 | 1.21 | 0.17 |
| 2022 | 0.45 | 12.77 | 6.14 | -5.28 | 9.62 | -0.75 |
Tabuľka zachytáva vývoj základných makroekonomických ukazovateľov – rast HDP, infláciu (CPI) a mieru nezamestnanosti – v období rokov 2010 až 2022, vrátane medziročných zmien týchto ukazovateľov. V rokoch 2010–2022 prešla ekonomika výraznými cyklickými zmenami. Po silnom raste HDP v roku 2010 (6,79 %) nasledovalo spomalenie, no od roku 2014 sa hospodárstvo opäť oživilo. Najväčší prepad nastal v roku 2020 (–2,59 %) v dôsledku pandémie COVID-19, po ktorom nasledovalo rýchle zotavenie (2021: 5,73 %). Inflácia bola väčšinu obdobia nízka až mierna, v rokoch 2014–2016 dokonca záporná, no v roku 2022 prudko vzrástla na 12,77 % vplyvom rastu cien energií a globálnych kríz. Nezamestnanosť postupne klesala z 14,39 % (2010) na približne 6 % po roku 2018, čo naznačuje zlepšenie trhu práce. Celkovo údaje ukazujú mierny dlhodobý rast HDP, zrýchlenie inflácie na konci obdobia a stabilizáciu nezamestnanosti na nízkej úrovni.
#### t-test: Inflácia pred a po roku 2015
infl_before <- udaje$Inflation_CPI[udaje$year %in% 2010:2015]
infl_after <- udaje$Inflation_CPI[udaje$year %in% 2016:2022]
t.test.result <- t.test(infl_before, infl_after)
print(t.test.result)
Welch Two Sample t-test
data: infl_before and infl_after
t = -1.0211, df = 8.3061, p-value = 0.336
alternative hypothesis: true difference in means is not equal to 0
95 percent confidence interval:
-5.917647 2.269223
sample estimates:
mean of x mean of y
1.580249 3.404461
T-test porovnáva priemernú infláciu pred a po roku 2015 (teda dve obdobia: 2010–2015 vs. 2016–2022.
Hypotézy:
H₀: Priemerná inflácia v rokoch 2010–2015 = priemerná inflácia v rokoch 2016–2022
H₁: Priemerná inflácia v týchto obdobiach sa líši
Výsledky testu: t = –1.02, p = 0.336, priemer_2010–2015 = 1.58 %, priemer_2016–2022 = 3.40 %.
Interpretácia: Keďže p > 0.05, nulová hypotéza sa nezamieta. Rozdiel medzi priemernou infláciou v dvoch obdobiach nie je štatisticky významný, hoci po roku 2015 možno pozorovať mierny rast inflácie.
Call:
lm(formula = Inflation_CPI ~ GDP_Growth_Annual + Unemployment_Rate,
data = udaje)
Residuals:
Min 1Q Median 3Q Max
-3.3672 -1.7001 -0.6009 0.9678 8.4357
Coefficients:
Estimate Std. Error t value Pr(>|t|)
(Intercept) 6.2698 3.0451 2.059 0.0665 .
GDP_Growth_Annual -0.3063 0.4080 -0.751 0.4701
Unemployment_Rate -0.2920 0.2951 -0.989 0.3458
---
Signif. codes: 0 ‘***’ 0.001 ‘**’ 0.01 ‘*’ 0.05 ‘.’ 0.1 ‘ ’ 1
Residual standard error: 3.401 on 10 degrees of freedom
Multiple R-squared: 0.1636, Adjusted R-squared: -0.003705
F-statistic: 0.9779 on 2 and 10 DF, p-value: 0.4094
Hypotézy:
H₀: Rast HDP a nezamestnanosť nemajú vplyv na infláciu.
H₁: Aspoň jeden z týchto faktorov ovplyvňuje infláciu.
Výsledky: β₁ (HDP) = –0.31, p = 0.47 β₂ (Nezamestnanosť) = –0.29, p = 0.35 R² = 0.16, F-test p = 0.41
Interpretácia: Vplyv rastu HDP ani nezamestnanosti na infláciu nie je štatisticky významný (p > 0.05). Model vysvetľuje len malú časť variability inflácie, čo naznačuje, že infláciu ovplyvňujú aj iné faktory mimo trhu práce a hospodárskeho rastu.