Opis bakalárskej práce: Analýza organizačnej kultúry pod vplyvom hybridného modelu práce

Zhrnutie bakalárskej práce

Úvod

Táto stránka stručne predstavuje bakalársku prácu zameranú na analýzu organizačnej kultúry vybranej organizácie pod vplyvom hybridného modelu práce. Práca skúma, ako sa kultúra zmenila v čase – pred pandémiou COVID-19, počas nej a po zavedení hybridného režimu – a navrhuje odporúčania pre jej ďalší rozvoj.

Poznámka k dôvernosti: v súlade s požiadavkou zachovania anonymity názov spoločnosti nie je uvádzaný. Výskum prebiehal v medzinárodnej IT organizácii v rámci jedného oddelenia s približne 600 zamestnancami.

Cieľ práce

Hlavným cieľom je analyzovať vplyv hybridného modelu práce na organizačnú kultúru a na základe zistení odporučiť opatrenia na jej udržateľné formovanie.

Práca sleduje najmä: - ako sa vnímanie kultúry mení medzi minulosťou a súčasnosťou, - ktoré dimenzie kultúry sú hybridom ovplyvnené najviac, - ako špecifiká hybridnej spolupráce vplývajú na komunikáciu, kohéziu a vedenie.

Teoretický rámec (stručne)

Opiera sa o moderné prístupy k organizačnej kultúre a o známe rámce používané pri jej meraní a riadení. V kontexte hybridnej práce sa zohľadňuje, že spôsob spolupráce (on-site vs. remote) zásadne ovplyvňuje koordináciu, vzťahy, rituály a neformálne normy organizácie.

Metodika

• Typ výskumu: primárny kvantitatívny zber dát doplnený o interpretačné zhrnutia.
  
• Nástroj: upravený dotazník vychádzajúci z OCAI (na porovnanie minulej a súčasnej kultúry).
  
• Vzorka: zamestnanci jedného oddelenia v medzinárodnej IT firme (~600 zamestnancov).
  
• Premenné v dotazníku: pohlavie, vek, pozícia, počet dní mimo kancelárie.
  
• Etika a anonymita: spoločnosť je anonymizovaná; dáta sú spracované agregovane bez možnosti spätnej identifikácie osôb.

Štruktúra práce

1. Teoretický rámec – vymedzenie organizačnej kultúry, jej prvkov, determinantov a funkcií; zhrnutie prístupov k meraniu a riadeniu kultúry v prostredí hybridnej práce.
   
2. Cieľ práce – formulácia hlavného cieľa a výskumných otázok.
   
3. Metodika – opis použitej metódy zberu a vyhodnotenia dát; adaptácia nástroja na porovnanie minulosti a súčasnosti.
   
4. Empirická časť – prezentácia výsledkov dotazníkového zisťovania na vzorke zamestnancov, porovnanie pred vs. po nástupe hybridu, diskusia zistení.
   
5. Odporúčania a záver – návrhy pre rozvoj kultúry a manažérske implikácie.

Vybrané zistenia (rámcovo)

Práca porovnáva vnímanie kultúry v čase a sleduje, ako hybridný model ovplyvňuje: - tímovú kohéziu a rituály,
- koordináciu a komunikáciu,
- štýl vedenia,
- vnímanú formálnosť.

Interpretácie vychádzajú z primárnych dát a z porovnania s predchádzajúcim meraním v organizácii (spred ~5 rokov), ktoré umožňuje identifikovať trendy a posuny v kultúrnych preferenciách.

Odporúčania pre prax

• Jasné „hybridné dohody“ (dostupnosť, kanály, pravidlá pre meetingy).
  
• Rituály tímu – pravidelné tímové dni v kancelárii.
  
• Komunikačné normy – stručnosť, štruktúra, dohoda o nástrojoch.
  
• Rozvoj lídrov v hybride – dôvera, koučovací prístup.
  
• Priebežné merania kultúry – krátke pulzné prieskumy (napr. kvartálne).

Limity a budúci výskum

• Jedno oddelenie v konkrétnej organizácii môže obmedzovať zovšeobecniteľnosť.
  
• Sebe-reportované dáta – riziko percepčných skreslení.
  
• Budúci výskum môže rozšíriť analýzu o kvalitatívne rozhovory a porovnania medzi tímami.

Záver

Zavedenie hybridného modelu mení mechanizmy socializácie, koordinácie a vedenia. Riadené a dátami podložené intervenčné kroky môžu pomôcť pretaviť výhody hybridu (flexibilita, fokus) bez oslabenia prvkov kultúry, ktoré podporujú spoluprácu, inovácie a výkon.