Zhrunutie bakalárskej práce

Možnosti zmierňovania rodového mzdového rozdielu na trhu práce

Abstrakt

Bakalárska práca sa zaoberá analýzou možností zmierňovania rodového mzdového rozdielu v EÚ so zameraním na dobrú prax krajín a transparentnosť odmeňovania. Teoretická časť predstavuje princíp rovnakého odmeňovania a kľúčové smernice EÚ vrátane smernice o mzdovej transparentnosti. Empirická časť porovnáva Belgicko, Slovinsko, Írsko a Slovensko na základe údajov z Eurostatu, sledujúc vývoj mzdového rozdielu, zamestnanosť, zastúpenie žien vo vedení, skrátené úväzky a vzdelanie. Výsledky ukazujú, že legislatívne opatrenia, pravidelné hodnotenie odmeňovania, podpora žien v riadení a transparentnosť miezd prispievajú k znižovaniu rodových rozdielov. Záver zdôrazňuje potrebu systematického prístupu a výmeny dobrej praxe medzi štátmi EÚ.

Úvod

Rodový mzdový rozdiel je dlhodobý problém trhu práce, ktorý vyjadruje nerovnosť v odmeňovaní žien a mužov. Napriek vysokej úrovni vzdelania žien tento rozdiel pretrváva pre odlišnú pracovnú štruktúru, nižšie zastúpenie žien vo vedení, zodpovednosť za rodinu a spoločenské stereotypy. Mzdová nerovnosť ovplyvňuje ekonomickú nezávislosť žien aj celkový rozvoj spoločnosti. Európska únia preto podporuje transparentnosť v odmeňovaní, ktorá umožňuje odhaliť a znižovať rozdiely v platoch a posilňuje dôveru na pracovisku. Bakalárska práca analyzuje možnosti zmierňovania rodového mzdového rozdielu v Belgicku, Slovinsku, Írsku a na Slovensku, porovnáva ich prístupy a hodnotí účinnosť legislatívnych opatrení a stratégií. Cieľom je identifikovať dobrú prax a odporučiť riešenia, ktoré môžu pomôcť aj Slovensku pri znižovaní mzdových nerovností a zlepšení rovnosti príležitostí na trhu práce.

Kľúčové slová

rodový mzdový rozdiel, rovnosť odmeňovania, mzdová transparentnosť, trh práce, rodová rovnosť

Cieľ a metodika práce

Cieľom bakalárskej práce je analyzovať možnosti zmierňovania a eliminácie rodového mzdového rozdielu v členských štátoch Európskej únie, so zameraním na dobrú prax jednotlivých krajín a transparentnosť odmeňovania. Na naplnenie tohto cieľa boli vybrané štyri krajiny – Belgicko, Slovinsko, Írsko a Slovensko. Prvé tri patria medzi štáty s nízkym rodovým mzdovým rozdielom, zatiaľ čo Slovensko bolo zaradené ako príklad krajiny s vysokou mierou mzdovej nerovnosti medzi mužmi a ženami, no s potenciálom na uplatnenie dobrej praxe. Tento výber krajín umožňuje porovnať rôzne prístupy a identifikovať faktory a opatrenia, ktoré prispeli k zníženiu rozdielov v odmeňovaní.

Čiastkové ciele

  1. Zhodnotiť stav rodového mzdového rozdielu v krajinách Európskej únie a na tomto základe vybrať štáty na podrobnejšiu analýzu. Výber bol vykonaný podľa kritérií, ako sú miera rodového mzdového rozdielu a dostupnosť dát v anglickom jazyku.
  2. Analyzovať vývoj rodového mzdového rozdielu vo vybraných krajinách v období rokov 2006 až 2023. Tento cieľ sleduje, ako sa rozdiel vyvíjal v čase a či došlo k zlepšeniu alebo zhoršeniu situácie.
  3. Identifikovať hlavné faktory a prijaté opatrenia, ktoré prispeli k poklesu rodového mzdového rozdielu v sledovaných krajinách. Pozornosť sa zameriava najmä na zamestnanosť žien, prácu na skrátený úväzok, zastúpenie žien v riadiacich pozíciách a úroveň terciárneho vzdelania. Súčasťou tohto cieľa je aj analýza právnych a politických opatrení na podporu rovnosti.
  4. Navrhnúť odporúčania pre krajiny s vyšším rodovým mzdovým rozdielom, najmä pre Slovensko, na základe príkladov dobrej praxe z Belgicka, Slovinska a Írska. Cieľom je zistiť, ktoré opatrenia sa ukázali ako najúčinnejšie a či by mohli byť aplikované aj v iných krajinách.

Záver

Práca ukázala, že najefektívnejšie znižujú rodový mzdový rozdiel krajiny s legislatívne zakotvenou mzdovou transparentnosťou a podporou žien vo vedení.

Belgicko a Írsko dosiahli úspech vďaka:

•povinnému zverejňovaniu miezd podľa pohlavia,
•rodovo neutrálnemu hodnoteniu pracovných pozícií
•systematickým opatreniam v oblasti rovnosti odmeňovania.

Slovensko zaostáva pre nedostatok účinných mechanizmov transparentnosti a podpory žien v riadení. Rovnosť v odmeňovaní nie je len otázkou spravodlivosti, ale aj predpokladom udržateľného a inkluzívneho trhu práce.