Zhrnutie bakalárskej práce

Úvod

Bakalárska práca sa zaoberá problematikou monetárnej politiky v Eurosystéme a jej dopadmi na slovenskú ekonomiku. Eurosystém je tvorený Európskou centrálnou bankou (ECB) a národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny. Ústredným cieľom práce bolo preskúmať, akým spôsobom sa menili úlohy a účinnosť nástrojov monetárnej politiky v rôznych krízových obdobiach 21. storočia a ako tieto zmeny ovplyvnili hospodársky vývoj Slovenskej republiky.

Teoretické východiská

Prvá časť práce podrobne vysvetľuje fungovanie Eurosystému a ECB, identifikuje hlavné ciele monetárnej politiky (najmä cenovú stabilitu) a rozdeľuje používané nástroje na štandardné (napr. úrokové sadzby, operácie na voľnom trhu) a neštandardné (napr. programy nákupu aktív, dlhodobé refinančné operácie). Osobitná pozornosť je venovaná krízovým situáciám:
- finančná kríza 2008,
- dlhová kríza v Grécku,
- pandémia COVID-19,
- inflačná kríza spojená s vojnou na Ukrajine.

Tieto udalosti významne ovplyvnili reakcie ECB a prispeli k využívaniu netradičných opatrení.

Metodika

Praktická časť je založená na analýze časových radov a makroekonomických ukazovateľov (inflácia, nezamestnanosť, HDP). Dáta pochádzali z oficiálnych databáz (ECB, Štatistický úrad SR, Svetová banka). Využitá bola komparatívna analýza medzi Slovenskom a celou eurozónou a skúmali sa kauzálne väzby medzi menovou politikou a ekonomickými výsledkami.

Hlavné výsledky

  • Inflácia: ECB zohrávala kľúčovú úlohu pri zmierňovaní inflačných tlakov. Zníženie úrokových sadzieb a programy nákupu aktív pomohli predísť hlbšej deflácii, no účinky sa prejavovali s časovým oneskorením.
  • Nezamestnanosť: Monetárna politika mala pozitívny, ale oneskorený vplyv. Pokles nezamestnanosti bol citeľný najmä pri dlhodobejšej aplikácii expanzívnych opatrení.
  • HDP: Ekonomický rast Slovenska bol do veľkej miery ovplyvňovaný opatreniami ECB, avšak výkyvy boli na Slovensku výraznejšie než v priemere eurozóny.
  • Krízy: Počas pandémie COVID-19 a energetickej krízy sa ukázala potreba nekonvenčných nástrojov – napr. pandemický program nákupu aktív či cielené dlhodobé refinančné operácie.
  • Porovnanie SR a eurozóny: Slovensko reagovalo podobne ako eurozóna, avšak s väčšími výkyvmi, čo poukazuje na význam koordinácie s fiškálnou politikou.

Diskusia

Výsledky dokazujú, že monetárna politika ECB pomohla Slovensku prekonať hospodárske krízy a podporila ekonomický rast. Účinnosť však nebola vždy rovnaká – závisela od charakteru krízy a rýchlosti reakcie. Zásahy ECB sa často prejavovali oneskorene, čo potvrdzuje potrebu dlhodobej konzistentnej politiky.

Záver

Práca prispela k lepšiemu pochopeniu fungovania monetárnej politiky v eurozóne a jej vplyvu na Slovensko. Potvrdila, že stabilita cien je kľúčovým cieľom ECB, avšak dosahuje sa prostredníctvom dynamickej kombinácie štandardných a neštandardných nástrojov. Výskum zdôrazňuje význam súladu medzi menovou a fiškálnou politikou pre efektívne zvládanie hospodárskych výziev.