Táto bakalárska práca sa zaoberala vplyvom streamingových platforiem na výkonnosť hudobného priemyslu. Teoretická časť práce mapovala historický vývoj distribúcie hudby – od fyzických nosičov cez digitálne sťahovanie až po nástup streamingových služieb ako Spotify a Apple Music. Práca sa venovala detailnému preskúmaniu dnešného trhu so streamingovými platformami a ich obchodným modelom. Ďalej sa práca zamerala aj na jednotlivé segmenty hudobného priemyslu, ich príjmové štruktúry a hlavné subjekty v odvetví. Zároveň poukázala na zmeny vo vlastníctve hudobného obsahu a nové výzvy, ktoré streaming priniesol pre umelcov a hudobné spoločnosti. V praktickej časti práce sa využila finančná analýza s dôrazom na pomerové ukazovatele aktivity a rentability a predikčné modely. Analýza bola aplikovaná na prípadovú štúdiu spoločnosti Warner Music Group, ktorá bola porovnaná s Universal Music Group. Výsledky praktickej časti ponúkajú hĺbkovú kvalitatívnu aj kvantitatívnu analýzu hudobnej spoločnosti v rámci sektora.

Nasludujúci text vyzdvihuje najzaujímavejšie a najdôležitejšie prvky práce.

Evolúcia distribúcie hudby

Prvým vynálezom schopným fyzicky zaznamenať a prehrať zvuk bol fonograf, vynájdený Thomas Alva Edisonom v roku 1877. Fonograf využíval na záznam zvuku valce, do ktorých sa dali vyryť drážky. Fonograf inšpiroval vynález gramofónu v roku 1887. Pôvodne sa hudba v spojení s gramofónom používala ako spôsob propagácie nového vynálezu. Spoločnosti ale skoro pochopili, že gramofóny v spojení s hudbou sú najväčším lákadlom pre verejnosť, a presmerovali svoje zameranie primárne na hudobné využitie.

V roku 1963 predstavila firma Phillips hudobné kazety. Boli kompaktnejšie ako platne, prenosnejšie a rýchlo sa vyšvihli aj v kvalite nahraného zvuku. Kazety taktiež umožňovali svojim užívateľom vytvárať si vlastné playlisty. Zlatý vek kaziet prišiel po roku 1979, kedy firma Sony prišla s prelomovým vynálezom Walkman. Walkman bol prenosný prehrávač kaziet. Bol to prvý prístroj, ktorý umožnil ľudom zobrať si hudbu so sebou a počúvať ju počas chôdze. Okolo roku 1984 kazety predčili platne v predajnosti.

Koncom sedemdesiatych rokov sa prvýkrát ako nosiče hudby objavili CD (compact disk) a v roku 1982 Sony uviedlo na trh prvý verejnosti dostupný CD prehrávač. Oproti ostatným alternatívam počúvania hudby sa na CD zmestilo asi 80 minút hudby. Konkurujúce nosiče teda predčili dĺžkou nahrávky, životnosťou, a aj kvalitou nahrávky.

Digitálnu éru hudby odštartovali MP3 súbory v roku 1999. Po vzniku MP3 formátu nasledovalo vyvinutie aplikácie Napster v roku 2001, ktorý umožňoval užívateľovi napojiť sa na úložisko iného užívateľa a počúvať hudbu priamo odtiaľ, namiesto zdĺhavého sťahovania jednotlivých súborov (tzv. P2P systém, z anglického peer-to-peer sharing). Týmto Napster priamo uľahčil rapídny nárast pirátstva v oblasti hudby.

Napster zapríčinil úpadok hudobného priemyslu a na trhu vytvoril dieru, ktorú bolo treba niečím vyplniť. iTunes od Apple na to nestačili. Túto dieru úspešne vykryli až streamingové platformy, ktoré sa objavili v roku 2005. V roku 2008 bol spustený Spotify, ktorý ako prvá streamingová platforma mal dobre ošetrené a uzavreté zmluvy s hudobnými vydavateľstvami. V roku 2015 vďaka streamingovým platformám zárobky hudobného priemyslu konečne dobehli a predbehli hodnoty, ktoré dosahovali pred nástupom Napsteru.

Dnes sú najväčšími platformami na trhu:

  1. Spotify
  2. YouTube Music
  3. Apple Music
  4. NetEase Music
  5. Amazon Music
  6. Deezer

Obchodný model platforiem

Streamingové platformy fungujú na báze dvoch modelov:

  • Freemium - model, ktorý ponúka istú službu v dvoch alebo viac verziách. Základná verzia je zadarmo a s reklamami, ostatné verzie sú platené (a jedným z benefitov sú chýbajúce reklamy), väčšinou mesačne alebo ročne
  • Premium - obchodný model ponúkajúci produkt alebo službu za jednorazovú platbu alebo za pravidelné predplatné. Služby využívajúce premium model sú často spájané s vyššou kvalitou a širšou ponukou špeciálnych funkcií

Odvetvia hudobného priemyslu

Subjekty hudobného priemyslu

Na hudobnom trhu sú tri základné typy hráčov:

  1. Hudobné spoločnosti - najväčšie subjekty na hudobnom trhu. Starajú sa o právne a finančné aspekty svojich dcérskych spoločností. Prerozdeľujú licenčné poplatky, vyplácajú jednotlivým subjektom ich podiely, riadia zmluvy s hudobnými distribútormi, ostatnými formami médií a riešia zahraničné licencie. Dnes máme tzv. Veľkú trojku hudobných spoločností:
    • Universal Music Group
    • Sony Music Entertainment
    • Warner Music Group
  2. Nahrávacie spoločnosti - rola nahrávacej spoločnosti v živote umelca by sa dala popísať jednoducho – umelec sa stará o umenie, nahrávacia spoločnosť sa stará o všetko ostatné. Preberá na seba celú podnikateľskú činnosť, ktorú si nepodpísaní umelci musia robiť sami. Dáva umelcovi prístup k celej škále odborníkov, radí mu s jednotlivými krokmi jeho kariéry, spája ho s ostatnými umelcami, zaobstaráva prelomové príležitosti. Pokrýva organizačnú, marketingovú, finančnú aj právnu stránku umelcovej kariéry
  3. Nezávislí umelci

Praktická časť

V praktickej časti bakalárskej práce bola spravená finančná analýza odvetvia nahranej hudby hudobného priemyslu a spoločnosti Warner Music Group za časové obdobie 2005-2024. Analýza bola robená pomocou finančných pomerových ukazovateľov vhodných na hodnotenie podniku v hudobnom priemysle, a predikčnej analýzy, na ktorú boli vybrané Altmanov model z roku 1995 a Index IN05. Vybranými finančnýmu ukazovateľmi sú:

\[Obrat\,celkových\,aktív=Tržby/Celkové\,aktíva\] \[Obrat\,krátkodobých\,aktív=Tržby/Krátkodobé\,aktíva\] \[ROS=Čistý\,zisk/Tržby\] \[ROA=Čistý\,zisk/Celkové\,aktíva\] \[ROE=Čistý\,zisk/Vlastné\,imanie\]

Pomocou týchto nástrojov finančnej analýzy bola urobená detailná analýza sektora a spoločnosti WMG. Na záver boli aplikované prediktívne modely na spoločnosti Warner Music Group a Universal Music Group, a bola porovnaná ich terajšia a budúca pozícia na trhu. Číselné výsledky prediktívnej analýzy sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:

ROK WMG Z1995 WMG ZIN05 UMG ZIN05
2020 0.1887 0.117 1.692
2021 1.875 0.874 0.983
2022 0.607 0.939 1.032
2023 1.315 0.937 1.21
2024 1.24 0.91 1.16

Záver

Cieľom tejto bakalárskej práce bolo komplexne preskúmať vplyv streamingových platforiem na výkonnosť hudobného priemyslu. V priebehu posledných dvoch desaťročí sa hudobný trh zásadne transformoval v dôsledku digitalizácie a zmien v konzumnom správaní poslucháčov. Fyzické a digitálne predaje boli nahradené modelom predplatného a okamžitého prístupu k hudbe prostredníctvom streamingu. Tento prechod nebol len technologickým, ale aj ekonomickým a štrukturálnym zlomom, ktorý výrazne ovplyvnil spôsob fungovania hudobných spoločností a prerozdelenie príjmov v rámci celého sektora.


  1. International Federation of the Phonographic Industry↩︎