Moja BP - Dane v podvojnom účtovníctve

Zameranie BP

Moja práca skúmala prepojenie daňovej sústavy Slovenskej republiky a systému podvojného účtovníctva, pričom sa zameriava na účinky legislatívnych zmien na podnik Slovnaft, a. s., ktorý má monopolné postavenie v petrochemickom priemysle.

Hlavným cieľom bolo analyzovať dopady zmien počas vojnového konfliktu a 1 vlny konsolidačného balíka na efektívnu sadzbu dane z príjmov právnických osôb, individuálnu daňovú kvótu a rozsah vzniku mŕtvej straty v hospodárstve. Odpovedal som na 4 výskumé otázky spoločne s prislúchajúcimi hypotézami:

Q1: Ako ovplyvňujú vybrané makroekonomické (resp. externé) ukazovatele výšku DPPO spoločnosti Slovnaft, a. s.?

H10: Neexistuje štatisticky významný vzťah medzi makroekonomickým (externým) ukazovateľom a výškou DPPO spoločnosti Slovnaft, a. s.

H11: Existuje štatisticky významný vzťah medzi makroekonomickým (externým) ukazovateľom a výškou DPPO spoločnosti Slovnaft, a. s.

Q2: Ako ovplyvňujú vybrané interné ukazovatele z verejne dostupných účtovných výkazov výšku DPPO spoločnosti Slovnaft, a. s.?

H20: Neexistuje štatisticky významný vzťah medzi vykazovaným ukazovateľom a výškou DPPO spoločnosti Slovnaft, a. s.

H21: Existuje štatisticky významný vzťah medzi vykazovaným ukazovateľom a výškou DPPO spoločnosti Slovnaft, a. s.

Q3: Aké straty v hospodárstve spôsobovalo zdanenie spoločnosti Slovnaft, a. s. na základe modelu trhovej rovnováhy?

H30: Zdanenie spoločnosti Slovnaft, a. s. nespôsobovalo značné nadmerné daňové bremeno (mŕtvu stratu) v hospodárstve. (nad 60 miliónov ročne)

H31: Zdanenie spoločnosti Slovnaft, a. s. spôsobovalo značné nadmerné daňové bremeno (mŕtvu stratu) v hospodárstve. (nad 60 miliónov ročne)

Q4: V akej miere prenášala spoločnosť Slovnaft, a. s. svoje daňové bremeno na svojich odberateľov na základe modelu trhovej rovnováhy?

H40: Spoločnosť Slovnaft, a. s. prenášala celé daňové bremeno na svojich odberateľov.

H41: Spoločnosť Slovnaft, a. s. neprenášala celé daňové bremeno na svojich odberateľov.

Metodológia

Pri písaní práce som kombinoval viaceré prístupy, aby som vedel lepšie prepojiť teóriu s praxou. Najdôležitejšiou časťou bol deskriptívny opis v tom období aktuálneho stavu legislatívy a účtovných praktík, ktorý mi napomohol zobraziť prostredie, v ktorom skúmaný podnik operuje.

Príkladom je nižšie uvedená tabuľka o legislatívnych zmenách v konsolidačnom balíku.

V praktickej časti som vychádzal z účtovných závierok a výročných správ spoločnosti Slovnaft, a. s. Tieto údaje som doplnil o štatistiky zo Štatistického úradu SR a ďalšie zdroje, aby som získal ucelenejší obraz hospodárskeho stavu podniku.

Na kvantitatívnu analýzu som použil jednoduché lineárne regresie, cez ktoré som skúmal vzťah medzi daňovou povinnosťou podniku a faktormi ako ceny ropy, inflácia alebo výmenný kurz. Významnosť modelov som overil pomocou analýzy rozptylu (ANOVA).

Aby boli výsledky spoľahlivé, použil som aj niekoľko testov. Durbin-Watsonov test som využil na zistenie, či sú reziduá nezávislé. Breusch-Paganov test mi pomohol skontrolovať, či model netrpí heteroskedasticitou a normalitu rozdelenia reziduí mojich jednoduchých modelov som overoval cez Shapiro-Wilkov test.

Výsledky jednotlivých testov a skúmaní hypotéz vyzerali takto:

Testy a parametre

Výsledky

Výsledky analýzy ukázali, že daňová povinnosť podniku, bola ovplyvnená viacerými externými faktormi. Najväčší vplyv mali ceny ropy, vývoj inflácie a výmenný kurz, čo sa potvrdilo aj v regresných modeloch. Modely vyšli štatisticky významné a ukázali jasný vzťah medzi týmito ukazovateľmi a výškou zaplatených daní. To znamená, že externé ale aj interné faktory spoločnosti mali dopad na jej daňovú povinnosť.

Zároveň sa ukázalo, že podnik neprenáša celé daňové zaťaženie na zákazníkov. To znamená, že časť bremena zostáva na samotnej firme, čo spôsobuje vznik tzv. mŕtvej straty. Tá bola odhadnutá pomocou modelu trhovej rovnováhy na približne 65 miliónov eur ročne. (uvedené v obrázku nižšie)

Grafické znázornenie mŕtvej straty

Porovnanie účtovníctva pred a po legislatívnych zmenách ukázalo zreteľné rozdiely vo vedení účtov a v samotnom vykazovaní. Zmeny sa dotkli najmä účtovania daní a odvodov, čo potvrdzuje, že konsolidačný balík mal aj reálne účtovné dôsledky v komplexite a zložitosti účtovania.

Všetky výskumné otázky boli odpovedané a pri všetkých bola prijatá kladná hypotéza. (HX1)

Diskusia

Zistenia potvrdili potrebu hľadať rovnováhu medzi príjmami štátu a konkurencieschopnosťou firiem. Pre podnik to znamená prispôsobiť daňovú stratégiu novým podmienkam a hľadať možnosti, ako sa vyrovnať s vyšším daňovým zaťažením. Pre štát je to signál, že každá zmena v daňovej politike má širší dopad a môže ovplyvniť nielen podniky, ale aj spotrebiteľov a celé hospodárske prostredie a to obzvlášť na trhu s monopolistickým charakterom. Do budúcna by teda malo byť cieľom daňovej politiky SR zohľadňovať nielen výnosy, ale aj efektívnosť výberu daní a ich dopad na správanie trhových subjektov.

Hodnotenie a obhajoba

BP bola obhájená na A, 100b od školiteľa a 100b od oponenta nakoľko mala charakter a úroveň už diplomovej práce s inklúziou inferenčných modelov. Na základe BP a s pomocou pani doc. Kajanovej sa mi podarilo aj publikovať vedecký článok v časopise maneko.sk. Konkrétne: DOI:YRKC6977