Geoarcheologický výskum Václavského námestia
Úvod
Dark Earth a odpadové hospodárstvo v stredovekej Prahe
Na jeseň 2024 bol na Václavskom námestí v Prahe odobratý geoarcheologický profil s cieľom analyzovať vrstvy pomocou mikromorfologických a geochemických metód. V stratigrafií sa potvrdila prítomnosť Dark Earth.Pojem dark earth (čierna zem) označuje tmavé, úrodné pôdy, ktoré vznikli v dôsledku dlhodobej akumulácie organického materiálu, popola, odpadu, potravinových zvyškov a ďalších antropogénnych zložiek. Tieto pôdy sú bohaté na uhlík, majú tmavú farbu a výnimočné fyzikálno-chemické vlastnosti. Ich vznik je úzko spätý s dlhodobou ľudskou činnosťou, najmä v mestskom prostredí (Asare, 2022).
Ciele výskumu
- Identifikovať a popýsať výskyt Dark Earth v stredovekej Prahe
- Rekonřtruovať vývoj odpadového hospodárstva vo verejnom priestore mesta
- Rozlíšit vrstvy antropogenného a fluviálného pôvodu
- Zhodnotiť význam chemických a mikromorfologických markerov v archeologickom kontexte
Lokalizácia
Profil
Stratigrafická analýza odkryla zreteľné horizonty: Vrchná svetlá vrstva – Ide o súčasný zásyp alebo novoveké navážky. vrstvy zložené z kameniva a hlinitopiesočnatého materiálu.
Stredná tmavá vrstva – Dark Earth – Dominantná vrstva na obrázku, má sýto až čierne zafarbenie. Obsahuje vysoký podiel organických látok, pravdepodobne spojených s dlhodobou ľudskou aktivitou. Jej tmavá farba naznačuje bohatý obsah uhlíku, zvyškov popola, kuchynského odpadu či iných antropogénnych materiálov.
Spodná vrstvená sekvencia – Pod vrstvou dark earth možno pozorovať
svetlejšie horizonty, ktoré môžu predstavovať prirodzené sedimenty alebo
staršie kultúrne vrstvy, ktoré neboli tak intenzívne narušené
antropogénnou aktivitou.
Ternárny diagram
Diagram znázorňuje pomerné zastúpenie ílovitých, siltových a piesčitých frakcií v analyzovaných vzorkách. Pôda je prevažne prašná a piesčitá. Takéto pôdy sú jemnozrnné, majú dobrú schopnosť zadržiavať vlhkosť a živiny, no je prepustná. Pozorovať môžme taktiež nárasť piesočnej frakcie po roku 1348, čo môže súvisieť zo zvýšenou ľudskou aktivitou, či blízkosť bývalých hospodárskych objektov (Laenger, 2022).
Geochemické profily
Fosfor indikuje biologický odpad, exkrementy a popol (Williams et al., 2017). V pôdnom profile jasne vidíme, že sa obsah fosforu začal zvyšovať od 14. storočia. Zvýšený obsah fosforu nám môže indikovať ľudskú činnosť. Taktiež môžno tento nárast spojiť z vznikom konského trhu na Václavskom námestí.
Vápnik môže pochádzať z kostí, murov a stavebného odpadu. Môže odrážať stavebné práce, ktoré tam v tom čase mohli prebiehať. Ďalej sa vápno mohlo používať aj čisto ako zásyp na konský hnoj.
Vysoké koncentrácie olova sú prítomné v najvrchnejších vrstvách pôdy.
Ide o niekoľkonásobne vyššie hodnoty, než sú priemerné koncentrácie v
českých pôdach (36.4
mg/kg)(Johanis
– Tejnecký - Drábek et al. 2022 ). Olovo môže predstavovať
zvyšky po kovovej výrobe, zbraniach alebo farbivách.
Záver
Výskum na Václavskom námestí prináša cenné poznatky o sedimentárních a geochemických procesoch v mestskom prostredí. Kombinácia mapovania, XRF analýz a pôdneho profilu prináša detailný pohľad na vývoj priestoru v čase.