S&P 500 – Najznámjší akciový index pozostávajúci z 500 najväčších akciových firiem
DOW JONES INDUSTRIAL AVERAGE – index zameraný na priemyselný sektor
NASDAQ – najrizikovejší a zároveň najziskovejší index zložený z technologických firiem
Okrem týchto indexov poznáme aj indexy pre malé či stredné podniky a veľa iných
Okrem najzákladnejších 4 ekonomických indikátorov: inflácie, nezamestnanosti, vývoja HDP a rozhodnutí centrálnych bánk ovplyvňujú sentiment investorov tieto dva vybrané indikátory:
Index nákupných manažérov (PMI) – na stupnici od 0 do 100, kde 100 je najviac hodnotia manažéri vybraných spoločností vyhliadky na najbližšie obdobie. Zvyčajne hodnota pod 50 indikuje blížiacu sa recesiu a teda pokles cien akcií.
Jobless claims – alebo nové dávky v nezamestnanosti, sú omnoho sledovanejším indikátorom ako inflácia. Sledujú na týždennej báze počet nových žiadateľov o tieto dávky. Vysoký počet môže indikovať oslabenie výroby a dopytu, teda recesie a vedie k poklesu hodnoty akcií.
Spolu s týmito indikátormi sa sledujú aj počty nových pracovných miest, sentiment spotrebiteľov, index cien výrobcov, či priemerné príjmy a výdaje na osobu.
Investori tiež sledujú graf výnosu amerických dlhopisov, ktorý je negatívne korelovaný s vývojom ich ceny. Vyššia prirážka znamená pre ekonomiku problém a to buď štrukturálny alebo v podobe vyšších úrokových sadzieb od centrálnej banky. Najčastejšie sa sledujú výnosy 2 a 10 ročných, poprípade 3 mesačných.
Z ekonomickej teórie vyplýva, žena prémia dlhodobejších (10r) by kvôli neistote z budúcnosti mala byť vyššia ako pri kratších dobách splatnosti (2r). Pokiaľ dôjde ku javu, že je táto rovnováha otočená, teda že krátkodobé dlhopisy majú vysoké prirážky, hovoríme o inverznej krivke výnosov a typicky indikuje krátkodobú recesiu. Spočítať sa dá napríklad rozdielom výnosov 10r – 2r.
Zlato, so svojou bohatou históriou, zaujíma v investičných kruhoch jedinečné miesto. Jeho význam ako obchodné a investičné aktívum sa datuje tisíce rokov do minulosti, až do obdobia starovekých civilizácií.
História zlata sa začína ako komodita, ktorú ľudia využívali v obchode a výrobe od staroveku. V stredoveku a v období renesancie sa zlato stalo súčasťou obchodu a rozvoja bankovníctva. Zlato sa stalo základom peňažných systémov, pričom mnohé krajiny používali tzv. zlatý štandard, kde hodnota meny bola priamo viazaná na množstvo zlata v držbe štátu.
Investovanie do zlata je brané ako jedna z najbezpečnejších možností, kam uložiť peniaze. Avšak aj táto komodita sa riadi trhom a jej cena kolísa. Pohyby cien zlata súvisia aj s hodnotou doláru, keďže je pomerne nízko volatilné. Vďaka vlastnosti, že jeho cena zvykne rásť, keď sa akciám nedarí je tiež obľúbené na kratšiu dobu držania. Táto vlastnosť je však predovšetkým v priebehu posledných rokov menej zreteľná.
Z grafu vyplýva, že aj počas obdobia, keď index S&P 500 nerástol vysokým tempom, bolo tempo rastu zlata v priemere pomalšie. V grafe to indikuje strmšia časť krivky. Neskôr, keď index začal rásť rýchlešie, došlo ku ešte rozsiahlejšiemu zníženiu tempa rastu zlata oproti akciám.
Zlato sa za pozorované obdobie medzi rokmi 1980 až 2023 zvýšilo 3.5 krát, zatiaľčo hodnota indexu S&P500 takmer 36 krát. Technologický index Nasdaq sa zvýšil až 85 krát.
Toto tvrdenie je založené na fakte, že obe komodity v dlhodobom hľadisku iba rastú a teda vyššia hodnota, novší údaj.
Na základe tejto analýzy teda vyplýva, že predovšetkým v súčasnosti je zlato horšia dlhodobá investícia.